ATÉNY, BRATISLAVA. Od začiatku krízy Gréci toľko násilia vo svojom hlavnom meste ešte nezažili.
Zatiaľ čo poslanci v parlamente schvaľovali v nedeľu večer nové úsporné opatrenie, v horiacom centre Atén to vyzeralo ako počas vojny.
Upratovacie čaty v pondelok čistili ulice, z budov v centre stúpal dym vyhasnutého požiaru. Vo vzduchu bol ešte cítiť slzný plyn.
Do takéhoto rána sa zobúdzali podľa portálu Ekathimerini Atény po tom, čo v nedeľu večer zažilo hlavné grécke mesto najnásilnejšie protesty od roku 2008.
Horúca noc
Kým v parlamente vládni poslanci schválili úsporné opatrenia za 3,3 miliardy eur, nahnevaní Gréci sa v uliciach bili s policajtmi, zapaľovali budovy či rabovali obchody.
Grécke škrty
Schválili škrty za 3,3 miliardy eur. Prepustia 15-tisíc ľudí, minimálna mzda klesne o 20 percent na 585 eur.
Za nehlasovalo 41 poslancov koalície – strany ich vylúčili.
Euro sa posilnilo na dvojmesačné maximum.
Grécka polícia v pondelok zverejnila bilanciu. Vyhorelo 45 budov (vrátane neoklasicistickej z roku 1870), vyrabovali 150 obchodov, 100 ľudí zatkli, 120 ľudí (väčšina policajtov) sa zranilo.
„To nebol iba čiastočne násilný protest. Bol celý násilný,“ hovorí Christina Laskaritisová, 26ročná Grékyňa, ktorá tiež bola v dave desiatok tisíc ľudí. „Ľudia sú veľmi nahnevaní. Máme dosť zlých opatrení tejto vlády,“ hovorí.
Práve mladí Gréci, ktorí sa najviac búrili v uliciach, patria medzi krízou najviac zasiahnuté skupiny obyvateľstva.
Nezamestnanosť ľudí od 15 do 24 rokov stúpla za rok z 36 na 48 percent. Minimálna mzda by mala padnúť na 585 eur, no pre ľudí do 25 rokov bude 510 eur.
„Táto vláda odpíše celú našu generáciu,“ dodáva Christina. Vyštudovaná ekonómka pracuje na polovičný úväzok, prekladá a učí.
Podobne ako mnoho jej kamarátov zvažuje, že odíde do zahraničia. Vláda by podľa nej nemala zaplatiť veriteľom už ani euro a mala by žiť zo svojho. Rastie počet tých, čo bankrot vidia ako menšie zlo.
Spoznať na cudzom príklade prah citlivosti na úspory azda bude poučné, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Bude horšie?
To, čo zažili grécke mestá (okrem Atén sa ľudia búrili aj v Solúne, na Kréte a Korfu), pritom môže byť len začiatok.
V nedeľu schválené úsporné balíčky, ktoré sú jednou z podmienok, aby v stredu ministri financií eurozóny odklepli druhý balík pomoci za 130 miliárd eur, ešte musia zaviesť do praxe.
Zrušiť bude treba ďalších 15-tisíc štátnych zamestnancov. Ďalšie kolo škrtania už Gréci odmietajú. „Buď my, alebo oni,“ hlásal jeden z transparentov.
„Skutočnou otázkou nie je, prečo ľudia takto reagujú hnevom na tvrdé úsporné opatrenia, ale prečo odpoveď nebola ešte silnejšia,“ napísali v úvodníku noviny Athens News. „Násilie normálne neschvaľujem, ale aj politici prijímajú násilné zákony,“ dodáva Christina.
