KOLÍN NAD RÝNOM, BRATISLAVA. Katharina Henotová je najznámejšia čarodejnica v Kolíne. Je po nej pomenovaná škola, spievajú sa o nej piesne a na radnici stojí jej socha.
Po takmer 400 rokoch by ju mali od označenia bosorka očistiť. Mestská rada v Kolíne včera znova otvorila jej prípad, za údajné čarodejníctvo ju v roku 1627 zaživa upálili.
Upálená poštárka
Jej príbeh sa podobá na mnohé iné v Nemecku v tých časoch. Vplyvné a emancipované ženy prekážali, a preto mnohé skončili na hranici ako bosorky.
Otec Kathariny Henotovej bol poštár a jeho živnosť prevzali aj jeho deti. Katharina sa tak stala zrejme vôbec prvou ženou poštárkou v Nemecku. Ako vplyvná a bohatá občianka Kolína sa angažovala aj vo verejných veciach.
V roku 1627 jednu z miestnych mníšok posadol diabol. Ľudia začali ukazovať na poštárku Henotovú. A nezostalo iba pri klebetách.
Komisia vedená arcibiskupom ju zatkla a obvinila z bosoráctva. Pripísali jej úmrtia mnohých obyvateľov v meste. Katharina odmietala priznať vinu. Nepomohlo väznenie ani mučenie.
V tom čase zrejme 57ročnú vdovu nešetrili. Svoj posledný list na obhajobu musela písať ľavou rukou – pravú mala po týraní nehybnú. Nakoniec jej nič nepomohlo a v januári 1627 ju zaživa upálili. Je pravdepodobné, že viac ako bosoráctvo prekážal niektorým vplyv bohatej vdovy.
Impulz od študentov
S iniciatívou očistiť známu čarodejnicu prišiel evanjelický kňaz Hartmut Hegeler. Ten priznal, že impulz mu dali študenti.
Keď im rozprával o nemeckých čarodejniciach, pýtali sa ho, prečo nespravodlivo upálené ženy nikdy neočistili. V Nemecku takto skončilo na hranici dvadsaťpäťtisíc žien.
Podobná rehabilitácia žien obvinených z bosoráctva prebieha vo viacerých mestách. V posledných rokoch svoje čarodejnice očistilo podľa magazínu Der Spiegel jedenásť miest, vlani päť.
„Nie je to len o minulosti. Je to aj o násilí páchanom na ľuďoch dnes,“ povedal pre Spiegel Hegeler.
