Dnešný český stĺpček je trochu podvod, pretože som minulý týždeň nebol v Česku ani hodinu. I keď, ako sa to vezme.
Zažil som ho v americkej Philadelphii, kde kolega Milan Šíma nakrúca pre Českú televíziu dokument s českým hokejistom Jaromírom Jágrom a ja som ho sprevádzal.
Je fantastické (a zároveň trochu smutné), že športovci sú dnes asi jediní, kto Česku v cudzine robí nejakú reklamu.
Vlastne nie je to vždy Česko, ale prekvapujúco často ČeskoSlovensko. Takmer dvadsať rokov po rozdelení bývalej federácie sa ukazuje, aká dobrá značka to bola! A slovo ČeskoSlovensko nepočujete od pamätníkov, ale i od dvadsaťročných Jágrových spoluhráčov.
Aký je Jágr? Nech sa spýtate kohokoľvek, dozviete sa viacero superlatívov, ale jeden sa opakuje vždy: Jágr je neuveriteľne pracovitý, navzdory svojmu hviezdnemu statusu i veku.
Z Česka ku mne zároveň minulý týždeň cez web doliehala debata o priamej voľbe prezidenta.
Odporcovia priamej voľby niekedy argumentujú tým, že zo všeľudového hlasovania môže vzísť nejaký populárny, ale politicky pochybný kandidát. Ako príklady sa často uvádzajú Karel Gott alebo práve Jaromír Jágr.
Český hokejista bude mať v stredu štyridsať, takže jeho zvoleniu teoreticky nič nebráni. Pochopiteľne si nemyslím, že by mal o hradný post záujem. To je skutočne len anekdota.
Ale osobne musím povedať, že pri súčasnej ponuke skutočných kandidátov by mi niekto ako on na Hrade neprekážal.
