Bosna sa zapísala do moderných dejín ako štát s najdlhšie trvajúcim bezvládím.
SARAJEVO. V Bosne sa v piatok formálne skončilo 16 mesiacov trvajúce bezvládie, čo bol v moderných dejinách nový rekord. Parlament vyslovil dôveru novému kabinetu pod vedením Chorváta Vjekoslava Bevandu, keď za neho hlasovalo 26 zákonodarcov, siedmi boli proti a jeden sa zdržal.
Deväť ministerských kresiel rozdelia medzi šesť politických strán - dve z nich zastupujú bosnianskych Srbov, dve bosnianskych Chorvátov, jedna moslimov a zvyšní sociálni demokrati nie sú etnickým zoskupením.
Päťdesiatpäťročného Bevandu odsúhlasili na premiérsky post ešte v januári. Vo svojom prejave prisľúbil, že sa bude snažiť o presadenie ďalších reforiem potrebných na priblíženie k prípadnému členstvu v Európskej únii.
Základy pre fungovanie samostatnej Bosny a Hercegoviny vytvorila Daytonská dohoda z roku 1995, vďaka ktorej sa podarilo zastaviť krviprelievanie medzi etnickými Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi.
Zmluva zároveň krajinu rozdelila na Republiku srbskú s hlavným mestom Banja Luka a bosniacko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, ktorej centrum sídli v metropole Sarajevo.
Krajina tiež disponuje rotujúcim predsedníctvom, na čele ktorého sa každých šesť mesiacov striedajú predstavitelia všetkých troch etnických skupín. Nad všetkým bdie okrem centrálnej vlády aj zvláštny vyslanec medzinárodného spoločenstva.
V súčasnosti je ním Rakúšan Valentin Inzko, ktorého predchodcom bol slovenský diplomat Miroslav Lajčák.
