Predstavte si, že svoju obývačku vyhlásite za zvrchovaný štát, odmietnete platiť dane a pri rohožke začnete návštevníkom kontrolovať víza. Na svete sú mikroštáty, čo to takto myslia vážne a usilujú sa o uznanie.
Možno vám štát pije krv tak veľmi, až váhate, že sa zbalíte a odídete preč. Možno ste to dokonca urobili, len aby ste zistili, že s novým pasom nezmizli problémy a aj v novej vlasti mnohé chodí po starom.
Byrokracia, korupcia, klientelizmus, neschopná polícia, štátom podporované mafie a rodinné klany, vysoké dane či zlé školstvo a zdravotníctvo. Máte toho dosť?
Žiaľ, štát nie je firma, ktorej dáte výpoveď, aby ste si založili trucpodnik – už len preto, že na to nenájdete priestor.
Dnes už má každý centimeter povrchu vlastníka, na mapách nezostali biele miesta („Tam sú levy“), odľahlá divočina mimo zákonov ani pozemky nezapísané v katastroch. No hoci planétu fakticky obsadili existujúce štáty, nie každý to rešpektuje.
Našli sa ľudia, ktorí sa naštvali a založili si vlastné štáty. Obyvateľov týchto mini útvarov je zvyčajne zopár desiatok či stoviek, napodiv im to funguje a prosperujú.
Niekoľko z tých najznámejších navštívil rakúsky režisér Peter Poet, ktorý zostrihal zaujímavý dokument s názvom Štát som ja (Empire Me).
Bizarný Sealand už desaťročia ťaží z polohy v mori, kam právomoc štátov nesiaha.
SEALAND
Sealand
Kniežactvo
Rozloha
550 štvorcových metrovObyvateľstvo
oficiálne 27, reálne štyriaJazyk
angličtina
Kniežacia rodina vládnuca sebe samej. To je v skratke Sealand, najmenší a najstarší mikroštát sveta vo vodách Severného mora.
Desať kilometrov od brehu východného Anglicka trčí z mora stavba podobná ropnej plošine.
Dvaja až štyria trvalí obyvatelia tu majú 550 štvorcových metrov, generátor na výrobu elektriny, kaplnku aj heliport.
Tisíce ich fanúšikov na pevnine však fascinuje niečo iné.
Sealand sa pokladá za nezávislú konštitučnú monarchiu, používa vlastnú menu (sealandský dolár v pevnom kurze k americkej mene), poštové známky, (otrasnú) hymnu a návštevníkom bez rozpakov pečiatkuje víza.
Leží v medzinárodných vodách mimo trojkilometrového pobrežného pásu Británie a hoci oficiálne ho nijaký štát neuznal, jeho zakladateľ sa nazýva princom a v rukách má rozhodnutie súdu z roku 1968.
Ten prípad vyšetroval a musel uznať, že tak ďaleko od brehu britské právo nesiaha.
Vojenská pevnosť
Morská stavba má zvláštnu minulosť. Duté veže na potopenom pontóne pôvodne slúžili armáde. Začiatkom druhej svetovej vojny Británia budovala pobrežné pevnosti ako obranu pred nemeckým letectvom.
Súčasťou tejto siete bola stavba s názvom HM Forts Roughs, projektovaná tak, aby uniesla delostrelecký výstroj a posádku niekoľko stoviek vojakov.
Opustené veže v roku 1967 objavil Paddy Roy Bates a neváhal. Bývalý vojak hľadal úkryt pre svoje pirátske rádio, ktoré, tak ako viaceré rozhlasové stanice, obchádzali cenzúru vysielaním z plavidiel pri pobreží.
Z rádia medzičasom zišlo, no v septembri toho roku Bates, jeho manželka, dve deti a kamaráti pevnosť obsadili a vyhlásili nezávislý štát.
Sealand na predaj
Dnes má Sealand štyridsaťpäť rokov a väčšinu návštev odmieta, aby sa neopakoval puč zo sedemdesiatych rokov.
Prevrat nebol úspešný, rebelanti utiekli na pevninu, no dodnes vedú exilovú vládu a vyvíjajú podvratnú činnosť, najmä mätú verejnosť falošnými sealandskými dokladmi.
Internet v deväťdesiatych rokoch spopularizoval mikroštát, ktorý má desaťtisíce facebookových fanúšikov a dobrý biznis z predaja suvenírov. Dokonca ho reprezentujú športovci od futbalu po menej bežný hod vajcom.
Tento rok otvárajú on-line kasíno s tridsiatkou zamestnancov (viac sa nezmestí) a stále je aktuálna ponuka na predaj, takže za 65 až 504 miliónov dolárov môže byť kniežatstvo vaše.
Záujem už prejavil torrent portál Pirate Bay, ktorý pre internetové pirátstvo vyháňajú z iných krajín.
Aby Sealand nenapodobňovali, armáda ostatné morské pevnosti z druhej svetovej vojny vyhodila do vzduchu.
Tam visí aj otázka na dnešný status mikroštátu. V roku 1987 Británia rozšírila výsostné vody z troch na dvanásť kilometrov od brehu, takže kniežatstvo sa ocitlo na britskom území.
Leonard I. má vlastné kniežatstvo a vládne niekoľkým hektárom v Západnej Austrálii
HUTT RIVER
Hutt River
Kniežactvo
Rozloha
75 štvorcových kilometrovObyvateľstvo
30 stálych obyvateľov 13,000-18,000 občanov v zámoríJazyk
angličtina (oficiálny), francúzština, esperanto
V západnej Austrálii, tristo kilometrov od mesta Perth, tečie rieka Hutt.
Usadlosti v údolí vyzerajú rovnako ako dobytčie farmy v okolí, až na hraničné kamene a pompéznu bustu miestneho monarchu.
Vyzerá to asi ako valašské kráľovstvo Bolka Polívku, no Hutt River nie je tak úplne recesia.
Tunajší občania Austrálii neplatia dane, dokonca profitujú z firiem prilákaných podmienkami daňového raja.
Vládne im osemdesiatšesť ročný Leonard Casley, ktorý vyvíja samostatnú zahraničnú politiku a chváli sa tým, že ho ako diplomata oficiálne prijal pápež a viacerí štátnici.
Daňový raj
Prečo to Austrália toleruje? Odpoveď je v minulosti. Niektorí vravia, že nezávislosť má tento odľahlý, neskoro osídlený kontinent v génoch.
Hutt River je však výnimočný prípad aj na krajinu, kde sú enklávy, štátiky a kolónie pomaly dvestoročnou módou.
Všetko sa začalo v roku 1970. Keď vláda v Canberre znížila kvóty na pšenicu, muž menom Leonard George Casley spojil protestujúcich farmárov a presvedčil ich, aby sa odtrhli od Austrálie.
Huttriverčania tvrdia, že centrálna vláda mala dva roky, aby reagovala. A keďže to neurobila, po uplynutí zákonnej lehoty je údolie automaticky nezávislým štátom.
Austrália Hutt River nepriznáva nijaký zvláštny štatút. Na druhej strane, ani mu v ničom nebráni, iba varuje, že registrácia firmy v kniežactve vonkoncom neruší daňovú povinnosť. Má to iste výhody. Mikronárod uznaný jedine inými mikronárodmi totiž nerobí problémy a ročne priláka desaťtisíce turistov.
Samozvaný monarcha Leonard I. je sympatickou figúrkou pre televízne štáby a jeho príbeh vykazuje hollywoodske rysy: vedec v päťdesiatych rokoch pracoval v americkej NASA, potom prepadol hermetickým náukám a v austrálskom buši založil farmu, ktorej dokázal vydupať nezávislosť od štátu.
Opatrne s pasmi
Problémy na letiskách zato spôsobujú huttriverské pasy, ktorých sú v obehu tisíce, hoci Európska únia nijaký neuznáva ako cestovný doklad.
Z roku 2000 je prípad českého občana, ktorého na letisku v Prahe pre takýto pas okamžite zatkla polícia - historku o monarchii u protinožcov zhodnotila ako výmysel.
Opačný prípad sa stal v socialistickom Československu v roku 1984. Keď Čech Vladimír Kříž chystal útek na Západ, spomenul si na istého Leonarda z Austrálie, s ktorým si vymieňal listy. Kříž si vyrobil diplomatický pas Hutt River, oklamal ním colníkov a úspešne emigroval.
Toto nie je renesancia, gotika, ani secesia. Gigantický podzemný Chrám ľudstva postavila komunita Damanhur. Obýva územie na severe Talianska
FEDERÁCIA DAMANHUR
Federácia Damanhur je príkladom, že nezávislosť nekvitne len na mori a v divočine.
V severnom Taliansku, päťdesiat kilometrov od mesta Turín, sa popri katolíckych stredovekých dedinkách dvíhajú Západné Alpy.
V roku 1992 políciu vystríhal anonym, že zvláštna komunita na vidieku pri dedinke Vidracco niečo tají. Keď im na dvere zabúchali karabinieri so psami, namiesto nebezpečnej sekty narazili na vyznávačov mierumilovného náboženstva new age.
V podzemí však objavili čosi, čo im vyrazilo dych. Skalnaté úbočie za domcami skrývalo obrovský chrám, o ktorého existencii nemal nikto tušenia.
Chrám ľudstva
Damanhur
Autonómna komunita
Rozloha
550 hektárovObyvateľstvo
1000
Na piatich podlažiach sa rozkladali kilometre tunelov, komnát a chodieb. Architektúra, ale najmä výzdoba – sochy, maľby, vitráže – bola osebe umeleckým dielom.
Celé to pripomínalo naivné umenie, secesiu a architekta Gaudího skríženého s výtvarným prejavom sekty Vesmírnych ľudí.
Keď sa policajti vymotali z labyrintu, boli očarení a presvedčení, že chýbajúce stavebné povolenie nebude problém.
A skutočne, o dva roky parlament stavbu spätne zlegalizoval. Mal len podmienku – aby Chrám ľudstva, ako ho nazývali Damahurčania, mohla vidieť verejnosť.
Dnes päťdesiatročný vodca komunity Oberto Airaudi si pripisuje viaceré fantastické vlastnosti, predovšetkým cestovanie časom. V sedemdesiatych rokoch opustil poisťovníctvo a celý sa oddal duchovnému rozvoju.
S priateľmi v roku 1975 založili Damanhur (podľa mesta v starom Egypte) ako enklávu na princípoch ekológie, meditácie a komunitného spôsobu života.
V auguste 1978 sa rozhodli vybudovať novodobú katedrálu na priesečníku energetických línií a ďalších štrnásť rokov stovky dobrovoľníkov na zmeny tesali Chrám ľudstva – zhmotnené vízie čudesných civilizácií v hlave ich vodcu.
Na otázku, ako to dokázali utajiť, tvrdia, že hluk pri práci maskovali hlasnou hudbou, aby si okoloidúci mysleli, že majú večierok.
Priama demokracia?
Damanhur má osemsto trvalých obyvateľov, pridať sa môžete, ak si objednáte špeciálny päťdňový seminár. Pravda, ak vás neodradí varovanie tunajšieho biskupstva, že títo muži, ženy a sedemnásť detí sú hrozbou pre spoločnosť.
V skutočnosti táto neškodná sekta do členstva nikoho nenúti a na päťsto hektároch prevádzkuje vinohrady, pekárne, vlastné televízne štúdio a redakciu novín.
Damahurčanov živia bioprodukty či umelecké remeslá a v štrnástich rokoch sa ich deti rozhodujú, či odídu, alebo zostanú v komunite.
Tá každé štyri roky volí svojich vodcov a sociológovia iba krútia hlavami, že utópia v realite funguje.
Niektorí to pripisujú počtu členov – ak ich je menej ako desaťtisíc, takže sa navzájom všetci poznajú, je celkom možné, že v komunite funguje systém priamej demokracie.
V nemeckom Centre pre experimentálnu spoločnosť (ZEGG) funguje voľná láska. Médiá to nazývajú promiskuitou, obyvatelia však sú spokojní
KOMUNITA ZEGG
Zegg
Experimentálna komunita
Rozloha
15 hektárovObyvateľstvo
100
Ak sa ešte domnievate, že voľná láska nejestvuje a všetci hippies vymreli, vyberte sa do Nemecka.
Osemdesiat kilometrov od Berlína leží ZEGG alebo Centrum pre experimentálnu spoločnosť.
Sto ľudí pri kúpeľnom mestečku Bal Belzig v praxi testuje, ako by mohla vyzerať ideálna spoločnosť. Komunita bez konfliktov založená na láske.
Je iróniou, že areál na piesčitej pôde obklopený lesmi borovíc nemôže mať trpkejšiu minulosť.
Cez vojnu tu SS trénovala fašistický dorast Hitlerovej mládeže, po nej miesto prevzala komunistická tajná služba Stasi a cvičila tu východonemeckých špiónov.
Po tom, čo na Západ utiekol agent Stiler a odhalil účel zariadenia, mali pôvodne prázdninový tábor prestavať na sanatórium.
Po páde socializmu pozemok za dva milióny mariek kúpila ZEGG.
Pozrite si trailer nemeckého filmového dokumentu Štát som ja (2011)
Sexom ku šťastiu
Pôvodcom myšlienky je nemecký radikálny sociológ Dieter Duhm. Marxista, psychoanalytik a autor bestselleru Strach v kapitalizme odišiel z univerzity a zakladal komúny, v ktorých testoval alternatívne modely spolužitia.
„Predtým, ako chceme riešiť ekologické a technologické problémy, musíme vyriešiť ešte základnejšie problémy, ako sú súťaživosť, strach a žiarlivosť, ktoré ľuďom bránia v spoločnom živote,“ tvrdil muž, podľa ktorého západný človek, individualista, zabudol na komunitu.
Na zrušenie experimentu vyzýval nemecký bulvár, keď objavil „šokujúci sextábor“ a pohoršene rozširoval fotografie lesných chatiek zasvätených skupinovej erotike.
Faktom však je, že nová generácia pestuje aj monogamné vzťahy a v ZEGG je menej horúco ako v začiatkoch. Väčšina obyvateľov však funguje v prepletených vzťahoch a znáša náklady na spoločné domácnosti.
Ekodedinu drží pohromade špeciálny vynález menom ZEGG Forum – zvláštna komunikácia v kruhu, ktorá objavuje skryté emócie a predchádza konfliktom.
Tak sa obyvatelia namiesto hádok a bitiek venujú tomu, čo ich napĺňa. Ekológii, permakultúre, festivalom, umeniu – a v neposlednom rade sexu.
