Na Francoisa Holladna, kandidáta na francúzskeho prezidenta, vysypala žena múka počas jeho prejavu na pódiu.
PARÍŽ. Vyhlásila, že v jej domovskom meste Lille ju "socialisti vraždia".
Incident sa stal v Paríži na prezentácii správy o bytovej kríze vo Francúzsku, ktorú vypracovala charitatívna organizácia Nadácia Abbého Pierra, venujúca sa bytovej výstavbe.
Hollande predniesol prejav a chystal sa podpísať zmluvu, ktorou sa chcel zaviazať k riešeniu nedostatočnej bytovej výstavby, ak ho zvolia za prezidenta. Vtom k nemu na pódiu pristúpila žena, ktorá sa predstavila ako 45-ročná Claire Seguinová a vysypala naňho múku.
Hollande, ktorý podľa prieskumov verejnej mienky vedie pred kandidujúcim prezidentom Nicolasom Sarkozym, pokračoval v podpise zmluvy napriek tomu, že polovicu tváre, okuliare a oblek mal pokryté múkou.
Presný dôvod ženinej nespokojnosti nie je známy. Lille je jedným z francúzskych veľkomiest, ktoré majú v rukách opoziční socialisti.
Bayrou chce byť prezidentským kandidátom "pravdy"
Pravdepodobný vplyvný hráč vo francúzskych prezidentských voľbách a kandidát na najvyšší úrad Francois Bayrou dnes obvinil súčasného prezidenta Nicolasa Sarkozyho i jeho hlavného rivala, socialistu Francoisa Hollanda, že Francúzov "klamú a podvádzajú".
Centristický politik a líder Demokratického hnutia (MoDem), ktorý sa v prieskumoch verejnej mienky umiestňuje na štvrtom mieste, predstavil v Paríži svoj program. Vyhlásil, že bude kandidátom "pravdy".
Tou pravdou podľa Bayroua je, že Francúzsko musí dupnúť na brzdu a zastaviť plytvanie verejnými financiami, aby znížilo svoje dlhové bremeno vo výške 1,3 bilióna eur.
"Všetci, čo tvrdia, že môžeme ďalej míňať a že nemusíme šetriť, znova klamú a podvádzajú. Túto hru hrá Francois Hollande. Túto hru hrá Nicolas Sarkozy," povedal centristický líder.
Bayrou bol prvým vysokopostaveným francúzskym politikom, ktorý upozornil na rýchlo narastajúci verejný dlh Francúzska v roku 2008. Odvtedy sa k jeho výzve pridali hlavné politické strany.
Všetci - Sarkozy, Hollande aj Bayrou - sľubujú odstránenie rozpočtového deficitu Francúzska do roku 2016. Schodok dosiahol vlani približne 5,4 percenta. Odlišujú sa však v spôsobe, akým preklenúť priepasť medzi výdavkami a príjmami.
Bývalý minister školstva Bayrou, ktorý skončil tretí vo voľbách v roku 2007, vyhlásil, že by znížil výdavky a zvýšil príjmy v rovnakej miere - o 50 miliárd eur. Príjmy by pribúdali vďaka zvýšenej dani z pridanej hodnoty a zvýšenej dani z príjmu, ale aj vďaka zrušeniu početných daňových úľav. Takisto sľúbil, že bude riešiť nezamestnanosť a "znovu vyzbrojí" francúzsky priemysel.
Voľbám dominuje nezamestnanosť
Nezamestnanosť je hlavnou témou francúzskych prezidentských volieb, ktoré sa budú konať v apríli a v prípade druhého kola v máji. Percento nezamestnaných je v súčasnosti tesne pod desať percent - čo je najviac za ostatných 13 rokov.
Podľa prieskumov verejnej mienky podporuje Bayroua približne 11 až 12 percent francúzskych voličov. Zaostáva tak za Hollandom (30-31 percent), Sarkozym (24-26 percent) a za líderkou krajne pravicového Národného frontu Marine le Penovou (16-19 percent).
Pre Sarkozyho a Hollanda môže byť Bayrouova podpora rozhodujúca, ak sa podľa očakávania bude konať v máji aj druhé kolo volieb, v ktorom sa rozhodne medzi socialistickým kandidátom a súčasným prezidentom.
Bayrou zatiaľ drží karty zakryté a nevyhlásil, koho z týchto dvoch politikov bude potom podporovať.
Medzitým bývalý minister obrany, 72-ročný Jean-Piere Chevenement, dnes odstúpil z boja o prezidentský úrad. Vyhlásil, že nemá financie na to, aby pokračoval vo svojej kampani. Podľa očakávania by však získal iba minimálnu podporu voličov.
Odstúpenie ľavicového senátora Chevenementa, ktorý v prezidentských voľbách v roku 2002 získal 5,3 percenta, je vnímané ako vzpruha pre Hollanda, ktorý z odchodu súpera môže ťažiť. Ani Chevenementova podpora Hollandovi by však zrejme veľmi neovplyvnila výsledok prvého kola volieb 22. apríla.
Chevenementova kandidatúra v roku 2002 prispela k porážke socialistov vo voľbách. Ľavičiar a známy čudák sa vo Francúzsku preslávil tým, že v roku 1998 unikol smrti o vlások, keď počas operácie uňho došlo k zástave srdca a osem dní bol v kóme.
Prezidentské voľby vo Francúzsku sa budú konať 22. apríla a v prípade druhého kola aj 6. mája.
