Hamburg 7. augusta (TASR) - Novodobá história bude ešte zrejme dlho ovplyvňovať súčasné rozhodnutia - a to aj vo sfére výtvarného umenia. Berlínski kultúrni politici a riaditelia múzeí dúfajú, že do ich fondov pribudne aspoň čosi z pozoruhodných zbierok dediča zbrojárskeho koncernu, miliardára Micka Flicka, ktorý sa rozhodol uschovať kolekciu umeleckých diel v rôznych kultúrnych zariadeniach a pokiaľ sa jeho zámer vydarí, časť z nich neskôr aj darovať, informuje najnovšie vydanie nemeckého časopisu Der Spiegel.
Mick Flick, známy aj ako playboy a pravidelný účastník podujatí nemeckej a medzinárodnej smotánky, vlastní približne 2 500 špičkových diel moderného umenia. Do jeho kolekcie patria diela takých hviezd ako Marcel Duchamp či sochár Alberto Giacometti, obrazy Sigmara Polkeho a Gerharda Richtera, inštalácie priekopníka videa z 60.rokov 20.storočia Nam June Paika, fotografa-klasika Alfreda Stieglitza a jednej so súčasných fotografických jednotiek Jeffa Walla.
Kvôli gigantickému fondu umeleckých diel by mali nemecké múzeá a galérie, sužované permanentne finančnými problémami, ležať Flickovi pri nohách. Ležia, avšak nezvyčajne diskrétne, poznamenáva Der Spiegel. Zároveň informuje, že veľký milovník umenia sa musel len prednedávnom vzdať myšlienky, že si vo švajčiarskom Zürichu postaví vlastné múzeum a sústredí sem veľkú časť osobných umeleckých pokladov.
Dôvodom nepriateľského postoja švajčiarskej strany je skutočnosť, že Mickov dedo Friedrich Flick nahonobil veľkú časť svojho majetku za Hitlerových čias. Vo Flickových fabrikách trpeli desaťtisíce ľudí, odvlečených na nútené práce z celej Európy. Napriek tomu sa Mick Flick zdráha prispieť do fondu na ich odškodnenie. Švajčiari sa zas zdráhajú prevziať Flickovu zbierku z dôvodu, že diela boli zakúpené za nie celkom legálne prostriedky a odmietlo ich samotné Nemecko.
Berlín po Flickovej zbierke síce túži, ale veľmi zdržanlivo. Ešte stále pretrvávajú obavy z kritiky verejnosti doma a v zahraničí. V skutočnosti sa ale samotný miliardár rozhodol, že pripraví pôdu prijateľnú aj pre prípadných kritikov a v uplynulom roku založil Nadáciu proti xenofóbii, rasizmu a intolerancii so sídlom v Postupime s počiatočným kapitálom päť miliónov eúr.
Vo virvare okolo získania Flickovej zbierky sa ale akosi zabúda na to, že nikto vlastne nepozná jej presný obsah. Na výstavy zapožičiava mecenáš len jednotlivé diela, svoju kolekciu zásadne nepredstavuje vo väčšom rozsahu. Výstavu v mníchovskom Dome umenia, ktorá sa mala uskutočniť v lete, Flick odriekol. Môžbyť, že v tomto prípade sa hrá poker o fantóma, upozorňuje týždenník..
O Flickovu zbierku začínajú celkom vážne prejavovať záujem americké inštitúcie, konkrétne Dia Center for the Arts z New Yorku. Zdá sa, že situáciu prehodnotí aj mesto Zürich. Pokusy o vzájomné kontakty z tejto strany však Mick Flick tentoraz odmieta, uzatvára Der Spiegel.
jč im
