Politické výbory, ktoré oficiálne nemajú nič s kandidátom, výrazne ovplyvnili kampaň na Floride.
TAMPA, BRATISLAVA. V Spojených štátoch sa s obľubou hovorí, že peniaze sú materským mliekom politiky. Tento rok to platí dvojnásobne.
Veľké peniaze do kampane prichádzajú počas tohtoročných primárok jednoduchšie ako v minulosti. Prvýkrát sa to výrazne prejavilo na Floride, kde sa v utorok uskutočnil štvrtý súboj republikánov.
Revolučné rozhodnutie
superPAC-y
Koľko minuli
Obnovme našu budúcnosť (Romney) – 17 mil. dolárov. Víťazstvo pre našu budúcnosť (Gingrich) – 8,5 mil. Podporme slobodu (Paul) – 3,3 mil. dolárov.
Zdroj: ProPublica
V roku 2010 Najvyšší súd dosiahol najvýznamnejšiu zmenu vo financovaní kampane za desaťročia.
Rozhodol, že na základe slobody prejavu môžu firmy neobmedzene míňať peniaze na politickú reklamu.
A tak vznikli superPAC-y. Politické akčné výbory, ktoré oficiálne nemajú žiadne spojenie na kandidátov.
Môžu zaplatiť toľko politickej reklamy, koľko chcú, bohatí Američania a firmy im na to môžu darovať neobmedzené množstvo peňazí. Pokiaľ chcú Američania priamo podporiť kandidáta, môžu dať najviac 2,5-tisíca dolárov.
Svoj superPAC má v súčasnosti každý kandidát republikánov. Hoci oficiálne sa k nim nepriznávajú (je to proti zákonu), prepojenia sú jasné.
Napríklad superPAC Obnovme našu budúcnosť riadia Romneyho bývalí poradcovia.
Florida bol prvý štát, kde sa sila „neriadených“ superPAC-ov prejavila naplno. Štát s 20 miliónmi obyvateľov je veľký trh, na ktorý treba mať dostatok peňazí. SuperPAC-y tu minuli 16 miliónov dolárov, viac ako v troch predchádzajúcich štátoch dokopy.
Najviac peňazí míňajú na televíznu reklamu, zväčša útočiacu proti súperovi. Na rozdiel od Slovenska možno v Spojených štátoch vysielať politickú reklamu v televízii neobmedzene.
Len minulú stredu podľa Wesleyan Media Project išlo v televíziách v štáte 13-tisíc šotov v prospech Romneyho.
Šoty zaberajú
Na voličov to skutočne zaberá. „Viac, ako by ktokoľvek dokázal pripustiť. Najväčší vplyv televíznych reklám je, že motivujú podporovateľov, aby išli voliť a odstrašuje odporcov,“ hovorí pre SME politológ Andrew Smith z univerzity v New Hampshire.
Potvrdzuje to aj Florida. Po víťazstve v Južnej Karolíne tu viedol Newt Gingrich, ale Romneyho tornádo negatívnych reklám, ktoré platil aj jeho superPAC, mu opäť vrátilo podporu v prieskumoch.
Znamená to, že sa v Amerike dajú „kúpiť“ voľby? Výskum nezávislého Centra pre zodpovednú politiku ukázal, že vo voľbách v roku 2010 až 85 percent súbojov do Snemovne a 83 percent do Senátu vyhral „bohatší“ kandidát.
„Je to však iba preto, že úradujúci kongresman zvyčajne vyhráva a aj vyzbiera viac peňazí,“ vysvetľuje Smith.
Mnohí Američania sa pýtajú, čo budú veľkí darcovia za svoje milióny pre superPAC-y neskôr od víťazného kandidáta žiadať.
Ak by napríklad nedal majiteľ kasín Sheldon Adelson z Las Vegas desať miliónov dolárov superPAC-u Gingricha, exšéf Snemovne by asi skončil už pred Južnou Karolínou.
„Biznismani podporujú republikánov aj demokratov, aby mali prístup k zvoleným kandidátom. Neznamená to však, že sú zaviazaní,“ hovorí Smith.
V každom prípade, obmedziť súčasné pravidlá by bolo náročné. Kongres by musel zmeniť ústavu, čo sa v Amerike stáva iba výnimočne.
