Európski lídri na dnešnom mimoriadnom summite dosiahli dohodu na novej medzivládnej fiškálnej zmluve.
Fiškálnu dohodu by malo podpísať 25 krajín Európskej únie. "Mimo ostávajú len Briti a Česi," povedal po rokovaní švédsky premiér Fredrik Reinfeldt.
Zatiaľ čo Británia svoje odmietavé stanovisko k zmluve oznámila už vlani v decembri, Česko zatiaľ nemôže pripojiť svoj podpis údajne kvôli domácim parlamentným procedúram.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy oznámil, že český premiér Petr Nečas povedal, že sa nepripoja „z ústavných dôvodov“.
„Nerozumiem celkom, prečo niečo, čo bolo prijateľné v decembri, je teraz neprijateľné,“ povedal Sarkozy.
Slovenská premiérka Iveta Radičová na tlačovke povedala, že Česi sa nepripájajú pre "momentálnu politickú situáciu" a môžu pristúpiť neskôr.
Taký obyčajný summit
Prvýkrát po dlhšom čase sa nehovorilo o „krízovom“ či „historickom“, ale len o „bežnom summite“. Lídri dohodli konečnú verziu fiškálnej dohody s dlhovou brzdou a automatickými sankciami.
Ešte predtým dali zelenú tomu, aby trvalý euroval v hodnote 500 miliárd eur začal platiť už v júli tohto roku. O rok skôr, než bolo v pláne.
O prípadnom zvýšení záruk v trvalom eurovale sa má hovoriť až v marci. Slovenská premiérka Iveta Radičová však bola už v pondelok proti.
„Dosiahli sme strop, myslím, že nie je možné pokračovať donekonečna,“ povedala ešte pred summitom, na ktorý prišla podporiť fiškálnu úniu, ktorá má posilniť dôveryhodnosť eurozóny oslabenej dlhovou krízou. K nej sa určite nepridá Veľká Británia a viacero krajín stále váha.
Najviac český premiér Petr Nečas, ktorý podobne ako jeho poľský kolega Donald Tusk žiadal, aby na stretnutiach krajín eurozóny mohli spolurozhodovať, hoci neplatia eurom. Radičová ich v tom podporila.
Nakoniec sa našiel kompromis. Podľa Radičovej bude pred každým summitom eurozóny summit únie. Na summitoch eurozóny sa budú môcť zúčastniť a spolurozhodovať aj krajiny, ktoré neplatia eurom a pristúpia k fiškálnej dohode, ak sa bude diskutovať o konkurencieschopnosti, hospodárskej politike či uplatňovaní fiškálnej zmluvy.
Zmluva by mala začať platiť v januári budúceho roka po ratifikácii členskými krajinami. Krajiny, čo sa nezapoja, nemôžu žiadať o pomoc z eurovalu. Pripojiť sa krajiny môžu aj neskôr.
Škrty nestačia
Okrem debaty o definitívnej podobe fiškálnej únie sa eurolídri snažili nájsť spôsob, ako zachraňovať hospodársky rast a nehovoriť len o nenávidených úsporných opatreniach.
Tie podľa mnohých analytikov ďalej zhoršujú problémy krajín v kríze. Španieli padajú do recesie, Francúzi po prehodnotení prognózy sa k nej ešte priblížili a Grékom i Portugalcom hrozí vystúpenie z eurozóny.
Politici si dali na debaty len asi štyri hodiny. Krátky čas neznamenal, že by sa lídri vedeli ľahšie dohodnúť. Dali si nižšie ambície a nakoniec sa summit aj tak natiahnol na šesť hodín.
Veľké riešenia nahradili malé. Jedným z nich je to, že Európska komisia plánuje presunúť 82 miliárd eur na podporu zamestnanosti a rastu.
Merkelová neuspela
Kontroverzný nemecký návrh, aby na grécky rozpočet dohliadal európsky „rozpočtový komisár“, pritiahol na nespokojnosť nemeckej kancelárky veľkú mediálnu pozornosť.
Viacero lídrov sa postavilo proti z obavy, že by to vytvorilo nebezpečný precedens. Proti sú luxemburský premiér, rakúsky kancelár aj slovenská premiérka.
Ďalší však zdôrazňujú, že Grécko by malo v prvom rade plniť dohody. Nemecký minister financií Wolfgang Schaüble podľa BBC povedal, že „kým Grécko nebude len oznamovať nevyhnutné rozhodnutia, ale ich aj uplatňovať, žiadny objem peňazí problém nevyrieši“.
Poľsko nevstúpi do eurozóny v roku 2015
Poľský minister financií Jacek Rostowski počas konania summitu EÚ v Bruseli opakovane zdôraznil, že Poľsko sa nestane ďalším členom eurozóny do konca roku 2015.
Neočakávame, že prijmeme euro v roku 2015. Dovoľte, aby som to povedal ešte raz: Nevstúpime do eurozóny v roku 2015. Očakávame, že dovtedy splníme všetky potrebné kritériá fiškálneho paktu, pretože náš deficit by dovtedy mal klesnúť pod hranicu jedného percenta, povedal Rostowski pred novinármi v Bruseli.
S poukázaním na budúci nízky deficit dodal, že týmto Poľsko splní jednu z najťažších podmienok novej fiškálnej dohody.
Rostowski dodal, že poľská istota o nepričlenení sa do európskej menovej únie odteraz o tri roky nevyplýva z fiškálnych aspektov, ale skôr z politických a inštitucionálnych.
Citoval v tejto súvislosti predošlé slová poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý vyjadril obavy z možného delenia Európy na dva tábory eurozónu a tých druhých, v časoch, keď EÚ musí predniesť čo najviac dôkazov o svojej jednote. Dôkazov, ktoré majú upokojiť predovšetkým svetové finančné trhy.
tasr
Autor: Z Bruselu od našej redaktorky Ely Rybárovej
