Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
TEHERÁN, TEL AVIV. Iránska ropa do Európy možno nepotečie skôr, ako sa očakávalo.
Teheránsky režim chce predbehnúť Európsku úniu a zaviesť zákaz predaja ropy na trhy krajín Európskej únie ešte predtým, ako sa začne uplatňovať európske embargo na jeho ropu.
Iránci tiež hovoria, že cena ropy za barel by sa tak mohla vyšplhať na 120 až 150 dolárov. Dnes sa pohybuje tesne pod sto dolármi.
Koho to viac poškodí
Členské krajiny únie sa minulý týždeň dohodli, že s okamžitou platnosťou prestanú uzatvárať nové kontrakty na nákup iránskej ropy a existujúce ukončia do júla. Irán hovorí, že toto opatrenie postihne viac európske záujmy ako jeho a že si rýchlo nájde nových zákazníkov. To však celkom neplatí, lebo ázijské trhy budú zrejme žiadať, aby išiel dolu s cenami. Irán je pritom od príjmu z ropy závislý. Ropné zisky zabezpečujú relatívnu stabilitu režimu v krajine, kde je veľa ľudí odkázaných na dotované ceny základných potrieb aj na sociálne dávky.
Únia sa spolieha na zásoby
Únia tvrdí, že ak by aj iránsky parlament schválil zákon o zákaze predaja svojej ropy členským krajinám, Európania by nepocítili nedostatok ropy. Sú tu rezervné zásoby. Grécko, ktoré je v únii najväčším odberateľom iránskej ropy, dostane v prípade problémov pomoc. Saudská Arábia tiež sľubuje, že môže zvýšiť denné kvóty ťažby ropy.
Ak však Irán uzavrie Hormuzský prieliv, ako sa opakovane vyhrážal, saudskoarabskú ropu nebudú mať ako dopraviť zákazníkom. Analytici hovoria, že Irán si napriek hrozbám nemôže dovoliť dlhodobo vydierať svet.
Autor: dopisovateľka SME z Tel Avivu
