Armáda používa praktiky ako z čias Mubaraka. Stále nezrušila mimoriadny stav, čo žiadali demonštranti na námestí Tahrír.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Pred rokom vyšli do ulíc spolu. Kresťania ochraňovali moslimov pri modlitbách, ženy v šatkách, v burkách či „odhalené“ sa držali za ruky. Na káhirskom námestí Tahrír pred rokom všetci spolu verili, že po páde Husního Mubaraka čaká Egypt lepšia budúcnosť.
V stredu vyšli desaťtisíce ľudí do ulíc znovu. No teraz už nie spolu. Aj keď sa stretli na Tahríre, zhromaždili sa v iných častiach rozľahlého námestia.
Nábožensky zameraní oslavovali víťazstvo Moslimského bratstva. A sekulárni liberáli pokračovali vo svojej revolúcii, ktorá sa pre nich po roku ešte neskončila.
Ochrankyňa revolúcie
Vlani sa námestím ozývali pokriky požadujúce pád Mubaraka. Teraz sa má vzdať moci armáda, ktorá ovláda krajinu od pádu exprezidenta.
Pred rokom bola ochrankyňou revolúcie, teraz jej vyčítajú, že sa správa rovnako ako autokratický prezident.
Nesplnila totiž jednu zo základných požiadaviek revolúcie – koniec mimoriadneho stavu, ktorý v krajine platí s krátkou prestávkou od roku 1967. Vláda ním obmedzila ľudské práva, zaviedla cenzúru a zvýšila právomoci polície.
Aj armáda pokračovala v zatýkaní bez udania dôvodu, ľudí vo väzbe mučili, ženám robili dokonca testy panenstva. Až 12-tisíc civilistov postavili pred vojenské súdy, často len za vyjadrenie nesúhlasu s režimom.
Malou útechou pre nich môže byť, že junta dala niekoľkým z nich amnestiu, medzi nimi i známemu proizraelskému bloggerovi Maikelovi Nabílovi.
Je ľahké byť výtržníkom
Šéf junty maršál Muhammád Husajn Tantáwí chcel v utorok upokojiť nespokojných a sľúbil, že mimoriadny stav zruší. Dodal však, že výnimkou budú „výtržníci“, proti ktorým sa bude naďalej zasahovať tvrdo.
Problémom je, že označenie výtržník si v poslednom roku vyslúžil takmer každý odporca režimu. Najmä ten, ktorý si dovolil vyjsť do ulíc.
Armáda proti nim zasahovala slzotvorným plynom, ale občas použila aj ostré náboje. Počas jej vlády zomrelo v uliciach takmer 90 ľudí.
Aj preto ľudia z Tahríru hovoria o pokračujúcej revolúcii. „Nejdeme oslavovať, lebo krv našich mučeníkov stále nevyschla,“ povedal pred utorňajšími protestami Ahmad Imám z Ľudovej aliancie.
Tá patrí medzi strany, ktoré vznikli na Tahríre, no v reálnej politike sa veľmi nepresadili. Vystupujú ako svedomie revolúcie, no skutočný vplyv majú minimálny.
Všemocná armáda
Voľby vyhrali islamisti a armáda navyše stále nechce odovzdať moc. Tantáwí sľubuje, že sa tak stane po júnových prezidentských voľbách, no kontroly nad štátom sa celkom nevzdá ani potom.
Armáda si chce zaručiť výsady, ktoré mala za Mubaraka. Jej vedenie totiž nekontroluje len ozbrojené zložky, pod armádu spadajú aj továrne či iné ziskové aktivity.
Generáli nechcú, aby civilná vláda siahla na ich majetky a takisto ani to, aby zmenšila armádny rozpočet. Ak toto politici splnia, armáda sa rada stiahne do úzadia, napísal pre BBC analytik Roger Hardy.
V dnešnom Egypte teda tvrdou rukou vládne junta, ktorej asi islamisti zaručia beztrestnosť. A sklamaní demonštranti z Tahríru sa ocitli na okraji politického spektra.
Mýty arabskej jari
Boli to revolúcie s Facebookom a Twitterom
Sociálne siete pomohli organizátorom demonštrácií, neboli však kľúčové. Väčšina demonštrantov, ktorí vyšli do ulíc v Tunisku, Egypte či sa stále búria v Sýrii, Facebook nemá tak, ako ho nemal ani mladý Tunisan, ktorý sa v decembri 2010 upálil a odštartoval prvú revoltu arabskej jari.
USA aj Obama jej pomohli
Ako napísal Washington Post, nič nie je ďalej od pravdy. Arabská jar Spojené štáty v skutočnosti zaskočila. Dlho nevedeli, ako zareagovať, a nechceli odsúdiť dlhoročného spojenca Husního Mubaraka. Aj Obamova reč z Káhiry v roku 2009 o novom prístupe USA k moslimskému svetu bola plná fráz a nepriniesla reálnu zmenu.
Išlo o pokojné revolty
Len v Egypte pri revolúcii zomrelo v uliciach najmenej 846 ľudí, za čo súdia aj Mubaraka. Násilím sa s demonštrantmi vyrovnali aj Bahrajn či Jemen a ako spôsob riešenia to zatiaľ vychádza aj Asadovi v Sýrii, kde zomrelo vyše päťtisíc ľudí a tisícky zmizli. Iba Kaddáfího v zabíjaní Líbyjčanov zastavili povstalci a NATO.
Mirek Tóda
V parlamente sú samé brady
Medzi novými poslancami sú najmä islamisti a muži. Žien je tam veľmi málo.
KÁHIRA, TEL AVIV. V Káhire tento týždeň zasadá parlament, ktorý vzišiel zo slobodných volieb. Svetové agentúry upozorňujú, že islamisti mu dominujú aj vizuálne.
V pléne sedelo veľa mužov s bradami rôznej dĺžky a modlitebnými knižkami v rukách a len veľmi málo žien. Tie tvoria len jedno percento zákonodarného zboru.
Prvé zasadanie parlamentu, ktorý je po desaťročiach zmanipulovaných volieb vyjadrením vôle Egypťanov, sprevádzal organizačný chaos aj hluk zvonku. V uliciach Káhiry sa ešte stále sporadicky demonštruje.
Veľkým víťazom revolúcie je Moslimské bratstvo. Hoci protesty proti prezidentovi Mubarakovi nespustilo, dokázalo vyhrať voľby.
V egyptskej politike je napokon 84 rokov a v mnohých regiónoch je jediným známejším politickým zoskupením.
Aj šéfom parlamentu sa stal kandidát islamistov, ktorých Západ zvykne označovať za umiernených, Muhammád Katatní.
Hlavnou úlohou nového parlamentu (na budúci mesiac ešte občania zvolia jeho hornú komoru) bude vymenovať stočlennú radu, ktorá má spísať novú ústavu.
V júni by mali byť prezidentské voľby a potom by sa mala zavŕšiť transformácia krajiny a moci by sa mala vzdať vojenská rada. Mnohí občania krajiny sa však sťažujú, že proces odovzdávania moci je príliš pomalý.
Jana Shemesh
