Viac ako 75.000 žiadateľov o azyl zaznamenali v minulom roku úrady vo Veľkej Británii. Ide o doteraz najvyšší počet žiadateľov v Spojenom kráľovstve, informovali v Londýne organizácie na pomoc utečencom.
Podľa údajov britského ministerstva vnútra podalo vlani žiadosť o azyl priemerne 6000 až 7000 imigrantov mesačne. Výrazne sa tiež zvýšil počet žiadostí, ktoré zamietli z dôvodu nesprávneho vyplnenia, uviedol Imigračný úrad ministerstva vnútra v Londýne.
V prvých jedenástich mesiacoch 2000 tak zamietli takmer 23.800 žiadostí, kým rok predtým toto číslo predstavovalo len niečo viac ako 1000. Ako informovala medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International, medzi najpočetnejšími žiadateľmi boli Iračania, nie však kvôli tomu, že by Veľká Británia bola pre nich príťažlivejšia než Irak, ale preto že úroveň násilia v ich krajine dosahuje rekordné rozmery, uvádza AI.
Lekárska nadácia pre starostlivosť o obete mučenia prijala vlani takmer 00 utečencov, ktorí doma museli podstúpiť mučenie v rôznych formách. Toto číslo je bezprecedentné a týka sa najmä utečencov z Turecka, Srí Lanky, Iránu, Iraku a Kosova, dodala organizácia.
Berlínska vláda plánuje predĺžiť lehotu, počas ktorej môžu zahraniční rodičia detí narodených v Nemecku v 90. rokoch pre nich požiadať o nemecké občianstvo. Ministerstvo vnútra v Berlíne potvrdilo, že túto lehotu presunuli z pôvodne stanoveného konca minulého roku na 31. december 2002.
Spolkový kabinet rozhodol o úprave zákona o štátnej príslušnosti prijatého v máji 1999 na základe malého počtu žiadostí o národnosť zaregistrovaných minulý rok, keď rodičia len 30.000 z celkového počtu 28.000 detí, ktorých sa úprava týka, požiadalo pre nich o nemeckú štátnu príslušnosť.
Úpravu musí prijať ešte horná komora nemeckého parlamentu Bundesrat. Do dnešného dňa sa predstavitelia jednotlivých krajín pod vedením kresťansko-demokratickej opozície vyjadrovali k možnosti predĺženia tejto lehoty odmietavo.
Francúzske imigračné úrady dnes oznámili, že v roku 1999 významne stúpol počet cudzincov, ktorým udelili dlhodobé víza. Získalo ich asi 100.000 osôb, čo znamená nárast o 14,8 percenta. Rok predtým to bol nárast 13,6 percenta.
Rovnako sa zvýšil počet ľudí, ktorí získali francúzske štátne občianstvo. Nárast predstavuje až 20 percent, čo predstavuje 136.000 osôb a týka sa všetkých kategórii.
Dlhodobé víza získali predovšetkým zahraniční študenti. V tejto kategórii bolo vyše 45 percent Európanov, vyše 25 percent Afričanov, takmer 17 percent Ázijcov a 12 percent Severoameričanov. Nárast zaznamenali predovšetkým Ázijci, až o 30 percent.
Správa potvrdzuje aj nárast počtu žiadostí o azyl, ktorý v porovnaní s rokom 1997 stúpol o 38 percent na vyše 30.000. Takmer 20-percentná úspešnosť žiadateľov sa v porovnaní s minulosťou nezmenila.
Rakúska vláda v utorok zamietla akúkoľvek myšlienku zvýšenia prisťahovaleckých kvót. Proti návrhu sa vyslovila najmä vládna ultrapravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) populistu Jörga Haidera.
Spolkový kabinet rozhodol, že kvóta na tento rok zostane podľa pôvodného plánu 8518 osôb. Opoziční zelení okamžite obvinili koaličnú Rakúsku ľudovú stranu (ÖVP), že sa podriadila diktátu extrémnej pravice.
Konzervatívny minister vnútra Ernst Strasser minulý rok navrhol, aby sa táto kvóta zvýšila asi o 2000 osôb pre špecialistov na informatiku a ich rodiny, nedostatok ktorých značne pociťuje rakúske hospodárstvo. Haider, ktorý si z boja proti prisťahovalectvu urobil silnú zbraň, tento návrh rezolútne zamietol. Pravica pripomenula, že obmedzenie imigrácie tvorí súčasť vládneho programu podpísaného ľudovcami a slobodnými pri vzniku modro-čiernej koalície vo februári minulého roku.
Spolkový kancelár Wolfgang Schüssel z ÖVP koncom decembra návrh svojho ministra vnútra zamietol, pretože podľa vlastných slov rešpektuje programové vyhlásenia vlády. Schüssel pripomenul, že krajiny európskej pätnástky majú dostatok špecialistov na informatiku a nepotrebujú ich príchod spoza hraníc EÚ.
Zákon, ktorý má za cieľ obmedziť mieru prisťahovalectva, vstúpil do platnosti aj v Španielsku. Podľa ministra vnútra Jaimeho Mayora Oreju však táto úprava neznamená "lov na imigrantov."
Oreja vylúčil možnosť otvorenia nového regulačného procesu. Zdôraznil, že jeho ministerstvo prerokuje bilaterálne dohody s krajinami, odkiaľ najčastejšie prichádzajú do Španielska utečenci - s Marokom, Ekvádorom a Poľskom. Úlohou vlády v Madride podľa Oreju je určiť prisťahovalecké kvóty, ktoré zabezpečia bezproblémové fungovanie pracovného trhu v Španielsku.
