Médiá prekvapil počet a zoznam sledovaných.
BERLÍN, BRATISLAVA. Zo 76 poslancov, ktorí v Bundestagu zastupujú postkomunistickú Ľavicu, je na zozname 27 poslancov a jedenásť jej zástupcov v regionálnych parlamentoch.
Podľa informácií magazínu Der Spiegel sú tam najmä mená politikov, ktorí boli predtým aktívni v postkomunistickej PDS, pochádzajú z bývalej Nemeckej demokratickej republiky alebo tam majú volebné okrsky.
Médiá prekvapil vysoký počet sledovaných a výber členov strany. Nie sú medzi nimi tí radikálnejší, ale tí reformne orientovaní.
Hlavne z NDR
Sledovanie
Nemeckí tajní a ich ciele v parlamente
ministerstvo vnútra potvrdilo, že „na spracovávanie Ľavice“ je vyčlenených 7 ľudí tajnej služby a ročne to stojí okolo 390-tisíc eur,
za sledovanie krajne pravicovej NPD je zodpovedných 10 ľudí s ročným rozpočtom 590-tisíc eur.
Tajná služba sleduje bezkonfliktnú Gesine Lötzschovú, ktorá pochádza z východu krajiny, ale nesleduje druhého šéfa strany Klausa Ernsta zo západu krajiny.
Na zozname chýba niekoľko mien radikálnych poslancov, ale je tam viceprezidentka Bundestagu Petra Pauová či nový poslanec Steffen Bockhahn z bývalej NDR, ktorý zastupuje stranu vo výbore na kontrolu tajných služieb.
Sú tam zástupcovia komunistickej platformy, ktorých tajná služba označila vo svojej správe z roku 2010 za extrémistickú frakciu v strane, ale jej vplyv označila za ohraničený.
Je tam aj šéf frakcie Gregor Gysi, o ktorom sa hovorilo ako o bývalom agentovi východonemeckej tajnej služby Stasi.
Tajná služba tvrdí, že ide len o spracovávanie ich verejných vystúpení a politického programu, ale nie o odpočúvanie telefónov.
Proti sledovaniu sa ohradili politici z iných parlamentných strán. Podpredseda Bundestagu Wolfgang Thierse za sociálnych demokratov (SPD) označil sledovanie za nezmysel.
„Nepostrehol som, že by politici ako Gregor Gysi či Petra Pauová agitovali proti ústave,“ povedal pre denník Berliner Zeitung.
Nemeckí tajní vychádzajú zo sledovania ľavicových politikov zle, píše Miriam Zsilleová
Čítajte komentár (piano) >>
Bomby a podpaľačstvo
Tajná služba sleduje prepojenie ľavice na extrémistov roky. Ľavicovým extrémistom pripisuje podiel na bombových útokoch na vlaky v roku 2010, sériu asi 150 podpálených áut v Berlíne či násilie pri prvomájových demonštráciách.
V strane sleduje niekoľko extrémistických frakcií, medzi nimi komunistickú platformu, ktorá by kapitalizmus chcela nahradiť komunizmom, či socialistickú ľavicu. Tá považuje porušovanie ľudských práv na Kube za legitímne.
„Je otázny zmysel a adekvátnosť opatrení hlavne porovnaním opatrení pri sledovaní NPD,“ povedal poslanec Zelených Volker Beck a pripomenul nedávne zlyhanie tajných služieb v prípade neonacistického tria.
To roky vraždilo za bieleho dňa prisťahovalcov, prepadávalo banky a robilo bombové útoky. Tajná služba ho odhalila náhodou po 13 rokoch.
