Verdi, operný skladateľ 19. storočia a predstaviteľ romantizmu, sa narodil 10. októbra 1813 v talianskej dedinke Roncole v rodine nemajetného krčmára. Napriek tomu, že poznal len pesničky hostí v otcovej krčme a hudbu slepého huslistu, čoskoro prejavil hudobné nadanie.
Podporovaný kupcom Barezzim absolvoval gymnázium, kde v období 1823-1827 študoval hudbu a dosiahol povesť najlepšieho klaviristu v kraji ako Lavignov žiak. Prvé skladby mladý Giuseppe napísal už v roku 1828. O štyri roky na to bol odmietnutý pri skúške na konzervatórium v Miláne, a tak študoval tri roky hudbu súkromne.
V roku 1836 sa Verdi oženil s dcérou svojho mecenáša Margharitou Barezziovou a pôsobil ako učiteľ hudby v Bussete. V roku 1839 zaznamenal prvý veľký úspech s operou Oberto v milánskej La Scale. Za krátky čas prežíva tragédiu v osobnom živote, keď mu umierajú jeho dve deti a milovaná manželka.
Po odmlčaní sa skomponoval Verdi operu Nabucco, ktorou sa medzinárodne preslávil vo Viedni (1843) i v Paríži (1845). V období 1842-18 vzniká z pera skladateľa ďalších 12 opier (napr. Johanka z Arku, Attila, Macbeth, Luisa Miller a iné). Od roku 1849 žil prevažne v Paríži so speváčkou Giuseppinou Strepponiovou. Triumfálny úspech priniesol umelcovi Rigoletto (1851), no opera Simone Boccanegra naopak prepadla.
Verdi obdivuje Garibaldiho a jeho boj, a v roku 1859 sa stáva poslancom za svoj kraj. V roku 1862 bol úspešný v Petrohrade s premiérou opery Sila osudu. Ako päťdesiatročný skomponoval známu operu Aida pri príležitosti slávnostného otvorenia Suezského prieplavu.
V živote umelca nastalo obdobie tvorivej krízy (1867-1870) po tom, ako bol v Paríži "vlažne" prijatý Don Carlos a zomrel jeho otec i svokor Barezzi. V Európe sa začala šíriť myšlienka "wagneriazmu", Verdi sa cíti opustený. V roku 1874 sa ujal postu senátora.
Operu Othello dokončil v roku 1886, o rok neskôr bola v Miláne prijatá s rozpakmi. V roku 1888 otvoril na svoje náklady nemocnicu a následne založil "Cassa di Riposo" (dom odpočinku pre starších hudobníkov).
Uvedením poslednej opery Falstaff v Miláne v roku 1893, skomponovanej podľa predlohy Shakespearovej divadelnej hry Veselé panie z Windsoru, zavŕšila sa kariéra talianskeho operného skladateľa, ktorý zažil v živote sklamanie, ale aj taký úspech ako málokto iný. Giuseppe Verdi zomrel vo veku osemdesiatosem rokov 27. januára 1901 v Miláne.
Verdiho opery sa vyznačujú sugestívnymi krásnymi melódiami, ktoré majú veľkú výrazovú silu, majstrovsky vystihujú hlbokú lásku, žiarlivosť, pomstu, žiaľ, hrôzu, nenávisť aj zúfalstvo. Typické pre ich výstavbu sa stalo rozčlenenie deja do štyroch dejstiev alebo do troch dejstiev a prológu. Jeho opery obdivuje celý svet pre vzrušujúce situácie, psychologickú kresbu postáv, pôsobivú komunikáciu sól a zborov v dramaticky silných scénach. Dodnes patria medzi najhranejšie na svete.
