Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
DAMASK, TEL AVIV. Keď pred dvanástimi rokmi Bašar Asad nastupoval do úradu sýrskeho prezidenta, bol úplne iný ako vládcovia v arabských a moslimských krajinách.
Z očného lekára diktátor
Teraz mu hrozí, že skončí rovnako potupne ako mnohí z nich. A to napriek tomu, že bol pre svoj vek (keď sa stal prezidentom, mal 34 rokov), vzdelanie (je očným lekárom s postgraduálom v Británii) aj pre reči o demokratizácii a ekonomických reformách veľkou nádejou.
Nielen pre Sýriu. Veď dávno predtým, ako sa začalo hovoriť o arabskej jari, písali západné noviny o damaskej jari. Počas nej mladý, nádejný a politikou nezaťažený (nástupcom svojho otca sa stal náhodou, po tom, čo tragicky zahynul jeho brat) Asad ohlásil veľkú debatu o sociálnych a politických reformách a prepustil politických väzňov.
Potom prišla represia a podobne ako v iných arabských krajinách nespokojnosť „vybublala“, keď ľudia začali strácať zábrany.
Bašar Asad sa stále drží pri moci, hoci mnohí z jeho kolegov už buď zomreli, sú v cele, alebo na úteku. A drží sa tak pevne, že tí z arabských lídrov, čo zostali, ho otvorene vyzývajú, aby sa vzdal moci, odovzdal vládu svojmu zástupcovi a uvoľnil tak cestu novým voľbám.
Bašar Asad však víkendové výzvy Ligy arabských štátov označuje za konšpiráciu a zasahovanie do vnútorných záležitostí jeho krajiny.
To, čo si o lige skutočne myslí, ukázal počas minulého mesiaca, keď neváhal pokračovať v represii proti vlastným občanom, hoci pozorovatelia organizácie mali skúmať, ako plní sľub zastaviť násilie.
Sýrske exilové skupiny dokonca hlásia, že od marca, keď vypuklo povstanie proti Asadovi, sa nikdy nezabíjalo tak ako minulý mesiac. Analytici sú presvedčení, že sýrsky prezident dúfa, že odpor proti svojej vláde zvládne.
Vojenská akcia zvonku? Nie je to nereálne
Spolieha sa na to, že medzinárodná vojenská akcia, ktorá by mohla zastaviť násilie proti civilistom, nepríde. To však nemusí celkom platiť. Čína a hlavne Rusko, ktoré niečo také odmietajú, zmäkčili stanovisko.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov si minulý týždeň umyl ruky, keď povedal, že ak má niekto svedomie na zásah v Sýrii, je to jeho vec.
Otázkou je, čo by bolo po prípadnom vojenskom zásahu. Sýrska opozícia síce silnie, ale zďaleka nemá parametre ako napríklad egyptská v časoch Mubarakovho pádu.
Nevie sa tiež, čo by na Asadov pád povedal jeho hlavný spojenec Irán a ako by sa zvládli etnické a náboženské nepokoje v krajine.
Neznámych je veľa, ale je zrejmé, že Asadova pozícia je neudržateľná. Je to jasné jeho občanom, časti jeho okolia a dokonca aj arabským lídrom. A určite to dochádza aj jemu. Brilantnému absolventovi najlepších škôl.
