Washington 6. augusta (TASR) - Americký generál Tommy Franks, ktorý dohliadal na vojnu v Afganistane a mohol by veliť invázii do Iraku, predstavil prezidentovi Georgeovi W. Bushovi a jeho hlavným poradcom najnovší variant útoku vypracovaný Pentagónom.
Franks doručil plány do Bieleho domu v pondelok, nič však nenaznačuje tomu, že Bush zamýšľa rozhodnúť o tom, ako dosiahnuť zmenu režimu v Bagdade. Pohrozil síce vojenskou možnosťou, avšak tiež uviedol, že uvažujú aj o iných postupoch.
Irak minulý týždeň pozval na rozhovory hlavného zbrojného inšpektora OSN Hansa Blixa. Šéf irackej diplomacie Nádžim Sabríh tiež odletel do Jordánska s listom prezidenta Saddáma Husajna pre kráľa Abdalláha II., jedného z mnohých arabských vodcov, ktorí sa snažili presvedčiť USA, aby nepoužili silu.
Bushova vláda odmietla pozvánku na rozhovory do OSN, ako aj pozvanie členov Kongresu na preverenie údajných lokalít biologických, chemických a jadrových zbraní v Iraku. Vládni predstavitelia vyhlásili, že takáto návšteva by nevyhovela prezidentovej požiadavke na dôslednú kontrolu irackej výzbroje.
V Británii podpora útoku USA zo strany premiéra Tonyho Blaira vyvolala vlnu kritiky a verejnej diskusie. Poprední anglikánski a rímskokatolícki duchovní podpísali vyhlásenie mierového hnutia Pax Christi vyzývajúce Blaira, aby sa postavil proti vojenskému riešeniu bez splnomocnenia OSN.
Podľa signatárov petície by bol útok na Irak nemorálny i nelegálny, pričom odstránenie hrozby diktátorov a teroristov možno dosiahnuť len zameraním sa na podstatu konfliktov.
Vyhlásenie podpísali tisíce ľudí, medzi nimi nedávno menovaný arcibiskup z Canterbury a hlava anglikánskej cirkvi Rowan Williams, ako aj ďalší anglikánski a rímskokatolícki biskupi a viaceré náboženské skupiny.
Vyhlásenie Pax Christi uvádza, že ofenzívu voči Iraku musí schváliť Bezpečnostná rada OSN, pričom Charta OSN nepovoľuje takýto krok, pokým by zúčastnené krajiny nereagovali na útok zo strany Bagdadu.
Petícia tiež vyzýva Británia a USA, aby prijali ponuku Iraku na návrat zbrojných inšpektorov OSN do krajiny a ukázanie gesta "dobrej viery" tým, že otvoria vlastné nukleárne, chemické a biologické zariadenia pre medzinárodnú kontrolu.
V Nemecku, kde sa otázka útoku na Irak stala témou predvolebného boja, opoziční konzervatívci dnes kritizovali kancelára Gerharda Schrödera za odmietnutie nemeckej účasti na prípadnej ofenzíve aj v prípade mandátu OSN.
"Toto je nezodpovedné stanovisko, ktoré izoluje Európu od Američanov," vyhlásil Elmar Brok, predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu a člen nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU).
Schröder bojujúci proti vyšším preferenciám CDU pred septembrovými voľbami tento týždeň uviedol, že Nemecko sa nezúčastní na "riskantných dobrodružstvách". Vyhlásil tiež, že Berlín nebude financovať vojenské operácie USA proti Iraku. Bývalý kancelár Helmut Kohl odmietol v roku 1991 vyslať nemeckých vojakov do Perzského zálivu, poskytol však spojencom deväť miliárd dolárov.
