Nie je luxusná ako Café Central, noblesná ako Café Landtmann ani najstaršia vo Viedni ako kaviareň Frauenhuber neďaleko Dómu sv. Štefana. Café Hawelka je určite najslávnejšia. Nemôžete povedať, že ste navštívili Viedeň, keď ste si tam nedali schwarzer (malá čierna káva) alebo brauner (káva s mliekom). To, čo ju odlišovalo od ostatných, bol práve jej majiteľ Leopold Hawelka (11. 4. 1911 - 29. 12. 2011), ktorý ešte donedávna osobne obsluhoval hostí.
Hawelkov otec, pôvodom z Čiech, bol obuvník, ale syn sa dal na čašníka. Mal 14 rokov, keď sa presťahovali do Viedne. Tu spoznal svoju ženu Josefine. Po trojročnej známosti sa vzali a dva dni nato si otvorili prvú kaviareň. Pracovali v nej a bývali, keďže na byt nemali peniaze. Všetci im predpovedali krach, ale oni vydržali a po troch rokoch chceli kaviareň kúpiť. Cena však bola príliš vysoká a tak si vyhliadli kaviareň Ludvig v neďalekej Dorotheergasse. Krátko po otvorení kaviarne v roku 1939 musel Hawelka narukovať a v nemeckom Wehrmachte sa celú vojnu staral o kone a varil.
Keď sa po vojne vrátil do zničenej Viedne, našiel svoju kaviareň v centre mesta neporušenú a hneď otvoril. Prví hostia boli penzisti a obchodníci, ktorí popíjali len náhradku kávy, ale po niekoľkých rokoch sa Café Hawelka stalo slávnym miesto umelcov. Chodil tu maliar Friedensreich Hundertwasser, umelec a novinár Andre Heller, herec Klaus Maria Brandauer či slávny Andy Warhol, ale aj exprezidenti Bill Cltinton či Václav Havel.
Jedným sa páčilo, že ich majiteľ obsluhoval osobne, druhým, že kupoval diela i menej známych umelcov a vystavoval ich v kaviarni, a nebolo málo tých, ktorí si pochvaľovali, že sa malá kaviareň nemení. "Je známa už aj v Londýne a stretávajú sa tam ľudia z Paríža či z Holandska. A nielen preto, že pán Hawelka nerenovuje," napísal o kavierni rakúsky spisovateľ Heimito von Doderer v roku 1960.
Je isté, že kaviareň vyzerá takmer rovnako ako v roku 1912. Stále sú tam stoličky podľa svetoznámeho tesára Thoneta, mramorové stolíky, vysedené červeno-žlté pohovky, na stenách kresby hostí kaviarne a najlepšie buchty podľa receptu Jozefíny Hawelkovej. Nezmenila sa ani atmosféra. Umelci tu stále môžu pri jednej káve sedieť hodiny a tvoriť alebo čítať noviny v drevenom držiaku. Len na kus reči sa už nezastaví Leopold Hawelka, ktorý koncom minulého roka zomrel ako storočný.
S manželkou Jozefine. FOTO - COMPRESS
