Zdá sa mi, že Izraelčania kľajú menej ako Slováci. Môj muž ma však presviedča, že nadávajú, až sa hory zelenajú, len ja som ešte nezvládla slovnú zásobu v skupine vulgarizmov. Nemám sa od koho naučiť. On nekľaje.
V každom prípade v izraelskom parlamente sa vulgarizmami nešetrí. Napokon, tak to bolo od jeho úplných začiatkov, keď sa nepekne častovali Ben Gurion a Begin.
V súčasnom parlamente je miestom, kde vulgarizmy lietajú najčastejšie, výbor pre vzdelávanie a kultúru. Človek by povedal, že kvalifikovanejšie fórum na urážky by sa hľadalo ťažko. Len minulý týždeň Knesset suspendoval na mesiac poslankyňu Anastassiu Michaeli za to, že obliala svojho kolegu pohárom vody po tom, čo nezvládla oponovať slovne.
Hneď potom iný poslanec Ahmad Tibi zložil o nej básničku, ktorá je okrem toho, že jej občas vypadáva rým, sprostá, ako keby ju napísal dláždič. Suspendovali aj jeho. Tibi to však pochopil po svojom.
Vyhlasuje, že ho nepotrestali za tvorbu so sexuálnymi narážkami, ale preto, že je Arab.
A poslankyňa Michaelli, ktorá sa už musela v minulosti niekoľkokrát ospravedlňovať za útoky na svojich kolegov, svoje výstupy ukazuje na Facebooku s poznámkou, že je na seba hrdá. Rozumej, že hystericky vykrikuje a uráža tak, že to je nevkusné a na hrane s rasizmom.
V izraelských médiách, ktoré priniesli celé zoznamy neslušného správania sa poslancov, sa pýtajú, na čo je dobrý výbor pre vzdelávanie a kultúru. Ozaj na čo? Namiesto toho, aby sa riešilo, prečo sa kedysi prominentný Izrael prepadáva v rebríčkoch znalostí svojich žiakov v matematike či v prírodných vedách, či pre nedostatok peňazí umierajúce kultúrne centrá, riešia poslanci svoje ego. A potom ešte drzo odkazujú deťom, aby si nebrali príklad zo správania sa ich kolegov. Aj by som si na to zanadávala. Chýbajú mi však správne slová.
