WASHINGTON, BRATISLAVA. Internetové portály a bloggeri oslavujú prvé víťazstvo nad americkým Kongresom.
Po stredajšom proteste prestali niekoľkí dôležití kongresmani podporovať legislatívu, ktorá mala obmedziť voľnosť na internete.
Pri proteste bola najviditeľnejšia Wikipédia, šiesta najnavštevovanejšia stránka internetu a najsilnejšia spomedzi tých, ktoré v stredu prestali fungovať. Jej výzvu na protest proti zákonu si pozrelo 162 miliónov ľudí.
Fakty
Proti cenzúre
- Sporný zákon by umožňoval zablokovať stránky, ktorých obsah by porušoval autorské práva.
- Týkalo by sa to najmä stránok ako Pirate Bay, no v ohrození by mohli byť aj YouTube, či Facebook, ak by niektorý z používateľov nahral obsah bez povolenia.
Zuckerberg na Twitteri
„Pýtali sme sa, či si viete predstaviť svet bez voľne dostupných vedomostí. Povedali ste, že nie,“ napísala včera Wikipédia. Až osem miliónov ľudí vraj vypočulo výzvu stránky, aby napísali priamo zákonodarcom.
Neprotestovala len Wikipédia. Google pod petíciu proti zákonu zozbieral 4,5 milióna podpisov, na znak hroziacej cenzúry začiernil svoje logo.
Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg sa zas po takmer troch rokoch vrátil na Twitter. „Povedzte svojim kongresmanom, aby boli prointernetoví,“ napísal.
Hlasy ľudí z internetu už vypočuli ôsmi kongresmani, ktorí stiahli svoju podporu zákonu. Dvaja z nich dokonca patrili medzi predkladateľov zákona.
„Namiesto rýchleho prijatia zákona by sme mali poriadne zvážiť pripomienky oboch strán,“ napísal na Facebooku Marco Rubio, senátor za Floridu a jeden z pôvodných predkladateľov.
Proti kontroverznému zákonu sa postavil aj Biely dom. Stále však nie je isté, či Snemovňou reprezentantov neprejde.
Zneužívanie moci
Zatiaľ ho len posunuli, namiesto tento týždeň o ňom budú rokovať vo februári. Senát by mal o zákone hlasovať 24. januára.
Za zákonom stále stoja filmové spoločnosti. Ich zástupca Chris Dodd protest označil za zneužitie moci.
„Je nebezpečné, keď stránky, ktoré sa tvária ako platformy pre informácie, prekrúcajú fakty, aby na tom ako firma získali,“ povedal podľa BBC.
Filmové spoločnosti spustili aj vlastnú reklamnú kampaň. Ľuďom počas blokády internetu odporučili, aby si čítali knihu alebo pozreli film.
Zástancovia zákona svojim oponentom vyčítajú, že sa k problému nestavajú konštruktívne a nenavrhujú riešenia boja proti pirátstvu.
Predseda americkej Asociácie vydavateľov Richard Mollet zasa hovorí, že výpadok Wikipédie síce bolo cítiť, no deň bez filmov, seriálov, kníh či hudby by ľudí zasiahol viac.
Pokračuj v dobrej práci!
Za zákonom si stojí aj jeho tvorca Lamar Smith. Práve on sa stal počas blokády terčom mnohých vtipov na internete. Blogger na webe magazínu Vice si navyše pozrel jeho osobnú stránku a zistil, že aj samotný Smith porušoval autorské práva.
Na pozadí mal fotografiu, ktorú síce autor poskytol na voľne využívanie, no Smith ho nikde nemenoval. Deň po uverejnení článku republikán z Texasu svoju stránku odstavil.
„Našťastie, je tu niekto, kto ochraňuje bežných ľudí pred kradnutím ich diel na internete. Pokračuj v dobrej práci, Lamar!“ odkázal mu ironicky autor článku.
