Hirošima 6. augusta (TASR) - Tradičným obradom v Parku mieru si dnes v Hirošime pripomenuli 57. výročie prvého atómového bombardovania, ktoré toto mesto zničilo 6. augusta 1945.
Presne o 08.15 h miestneho času úder na Zvon mieru pripomenul moment, keď americký bombardér B-29 "Enola Gay" zvrhol bombu. Explózia okamžite zabila asi 140.000 ľudí, na následky ožiarenia zomrelo celkovo viac ako 220.000 obyvateľov Hirošimy.
Starosta Hirošimy Tadatoši Akiba v príhovore poukázal na rastúce tendencie zabúdať na hrôzy atómovej bomby a varoval, že riziko jadrovej vojny opäť rastie. Akiba tiež adresoval výčitky americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi za jeho unilaterálnu diplomaciu a pozval šéfa Bieleho domu návštevu mesta.
"Pre obete atómovej bomby sa horúce a trpké leto opäť vrátilo. S návratom horúčavy sa vracajú aj spomienky na to utrpenie. Trpkejšie však je že spomienky vo svete blednú," povedal starosta. Ako dodal, po útokoch na USA z 11. septembra 2001 sa možnosť opakovania histórie zvýšila.
Akiba pozval Busha do Hirošimy, aby sa "na vlastné oči presvedčil, čo môžu nukleárne zbrane urobiť ľuďom" a kritizoval individualistický postoj Washingtonu. "Amerika nedostala právo zavádzať Pax Americana a rozhodovať o osude sveta," vyhlásil.
Japonsko si pestuje štatút jedinej krajiny, ktorá sa stala terčom atómového útoku - tri dni po Hirošime bolo zbombardované mesto Nagasaki, menej sa však hovorí o obetiach japonskej vojenskej expanzie a skutočnosti, že počas druhej svetovej vojny vyvíjalo vlastnú atómovú bombu.
Historici o existencii japonských snáh o výrobu jadrovej bomby vedia už dlho, otázka, do akého štádia sa projekt dostal, zostáva predmetom debát. Tento rok vojenský jadrový výskum pripomenula len krátka správa vo víkendovom vydaní denníka Asahi Šimbun, ktorá oznamuje, že tajné dokumenty o nukleárnych ambíciách vyvezené z Japonska v roku 1949 boli vrátené inštitútu povereného skúmaním tejto otázky.
Premiér Džuničiro Koizumi na spomienkovom obrade ubezpečil, že desaťročia starý zákaz nukleárnych zbraní zostane v Japonsku v platnosti. Tento postoj v júni spochybnil kľúčový minister Koizumiho kabinetu Jasuo Fukuda, ktorý vyhlásil, že politika Japonska sa môže jedného dňa zmeniť a krajina môže revidovať svoje tri nenukleárne princípy prijaté v roku 1971.
"S odhodlaním nezopakovať pohromu Hirošimy a Nagasaki, naša krajina sa drží mierovej ústavy a udržuje tri nenukleárne princípy - nemať, nevyrábať ani nedovážať jadrové zbrane. Na tomto postoji sa nič nezmenilo," vyhlásil Koizumi.
Konzervatívni politici však čoraz otvorenejšie spochybňujú povojnový pacifizmus Japonska a nedávno prijaté zákony otestovali limity zákazov zakotvených v ústave, vypracovanej po druhej svetovej vojne v USA.
V obavách z vnútropolitických a diplomatických dopadov sú japonskí politici prinútení stiahnuť akékoľvek návrhy, aby sa krajina vyzbrojila jadrovými zbraňami. Fukuda po vlne kritiky vyhlásil, že jeho poznámky boli v médiách neúmerne prehnané.
