Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
BRUSEL, BRATISLAVA. Prvýkrát v histórii začala Európska únia bitku o zmenu legislatívy súvisiacej s ústavou so svojím členským štátom.
Proti Budapešti vedie od utorka Európska komisia tri konania pre porušenie európskeho práva v legislatíve súvisiacej s novou maďarskou ústavou. Týkajú sa nezávislosti súdov, centrálnej banky a ochrany osobných údajov.
Budapešť má mesiac na nápravu, inak jej hrozí spor na Európskom súdnom dvore. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič predpokladá, že súd by konal rýchlo.
„Môže žiadať nielen nápravu, ale aj finančnú sankciu, a to Maďarsko v súčasnej situácii určite nepotrebuje,“ povedal SME Šefčovič.DOPL
Maďarsku pre nadmerný deficit hrozí zmrazenie eurofondov a zablokované sú aj rokovania o medzinárodnej finančnej pomoci v čase, keď je forint rekordne slabý.
Orbán si v spore s úniou nemôže dovoliť priznať chybu, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Orbán ide do Štrasburgu
„Dúfali sme, že Maďarsko urobí potrebné zmeny, no zatiaľ sa tak nestalo,“ povedal na tlačovke šéf Európskej komisie José Manuel Barroso.
„Neželáme si, aby nad touto krajinou zostával čo i len tieň pochybnosti o demokratických princípoch a hodnotách,“ dodal.
Orbán sa v stredu chystá na protiútok na „nepriateľskom“ území. V stredu sa podľa svojho hovorcu zúčastní na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, ktoré sa má zaoberať situáciou v Maďarsku.
Očakáva sa ostrá výmena názorov. Viaceré frakcie žiadajú proti Maďarsku použiť článok 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý umožňuje odobrať hlasovacie práva krajine v Rade EÚ, ak porušuje základné demokratické princípy.
Takýto postup je však zdĺhavý a má malú nádej na úspech.
Keď Orbán naposledy v Štrasburgu pred rokom obhajoval mediálny zákon, časť poslancov si na protest proti cenzúre, ktorú podľa nich zákon prinášal, prelepila ústa.
Šéf Zelených Daniel Cohn-Bendit vtedy Orbána prirovnal k venezuelskému lídrovi Hugovi Chávezovi a šéf liberálov Guy Verhofstadt ho nazval „slonom v porceláne“.
Po spore s Európskou komisiou nakoniec Orbán zákon zmenil.
Slovenská europoslankyňa (Smer) Monika Flašíková-Beňová z frakcie socialistov hovorí, že Orbána čaká v Štrasburgu „veľký protest“.
Ďalší krok: Odobratie práv
Analytik Centra pre štúdium európskych politík Piotr Kaczynski povedal SME, že ide o doteraz najvážnejšie porušenie práva Európskej únie, pretože ide o najvyšší zákon členského štátu.
„Ak sa konflikt vystupňuje, ďalším krokom bude zrejme odobratie hlasovacích práv,“ hovorí Kaczynski.
Ak sa spor dostane pred Európsky súdny dvor, môže trvať mesiace. Niektorí právnici argumentujú, že ústava je nadradená európskemu právu. Pozorovatelia však očakávajú, že Maďarsko pristúpi na kompromis.
Potrebuje totiž upokojiť investorov. Rokovania o pôžičke Medzinárodného menového fondu a únie sú tiež podmienené zmenou ústavy, ktorá ohrozuje nezávislosť centrálnej banky.
Kritik Budapešti šéfuje parlamentu
Šéf frakcie socialistov Schulz sa stal predsedom europarlamentu. Patrí medzi najväčších Orbánových odporcov.
BRUSEL, BRATISLAVA. Zmierlivý tón Poliaka Jerzyho Buzeka na čele Európskeho parlamentu je minulosťou. Na druhú polovicu volebného obdobia si v utorok poslanci zvolili za predsedu šéfa frakcie socialistov Nemca Martina Schulza, známeho ostrými bonmotmi.
Ten v novej funkcii sľubuje menej ostrý tón. Jeden z najväčších kritikov maďarského premiéra bude musieť vystupovať v mene celého parlamentu.
V ňom je najväčšou pravicová frakcia EPP, v ktorej je aj Fidesz Viktora Orbána. Schulz ho pred rokom žiadal, aby stiahol mediálny zákon s tým, že nie je správne, keď „štátna moc ovláda médiá“.
Talianskeho expremiéra Silvia Berlusconiho narážkami na „vírus konfliktu záujmov“ rozčúlil tak, že Schulza prirovnal k dozorcovi v koncentračnom tábore.
Za urážku sa Berlusconi potom ospravedlnil u nemeckej kancelárky.
Ela Rybárová
Brusel si posvietil na Ficovo mýto aj na sociálne podniky
Európske inštitúcie vedú aj proti Slovensku viaceré správne konania.
BRATISLAVA. Dôvodom konania Bruselu zväčša nebývajú závažné medzinárodné problémy. Najčastejšie štáty čelia výčitkám, že meškajú s osvojením eurolegislatívy.
Vlani v lete tak začal Brusel voči nám konanie, lebo sme načas neprijali smernicu o telekomunikáciách. Tá mala priniesť napríklad prenos čísla medzi operátormi za deň.
Smernicu sme nakoniec prijali takmer so štvormesačným meškaním. Brusel teraz vyšetruje, či sme ju prijali celú.
Ide len o jedno z viacerých konaní, ktoré proti nám vedú európske inštitúcie. Výhrady majú aj k nášmu infozákonu.
Brusel napríklad vyžaduje od úradov, že ak zverejnia cez infozákon istú informáciu, mala by byť rýchlo a jednoducho dostupná aj pre ďalších ľudí.
„Agresívne“ nebankovky
Vyše roka komunikuje so Slovenskom komisia aj o podnikaní nebankoviek, ktoré sú podľa nej príliš „agresívne“.
Úradníci z Bruselu argumentujú vysokými úrokmi, nekorektným prístupom pri predaji majetku dlžníkov či prepojením súkromných rozhodcovských súdov s nebankovkami. Európska komisia síce ešte konanie nezačala, no jeho otvorenie hrozí.
Asi najznámejšie rozhodnutie Bruselu u nás bolo nepreplatenie sociálnych podnikov. Tie vznikli ešte za vlády Roberta Fica (Smer). Zriadila ich vtedajšia ministerka práce Viera Tomanová.
Náznaky podvodu
Išlo o osem podnikov, ktoré mali na starosti preškoľovanie dlhodobo nezamestnaných. Bruselský audit v nich odhalil „indikátory vážneho podvodu“. Podnikom štát vyplatil 11 miliónov eur.
Ďalšie známe konanie proti Slovensku je pre tender na prevádzkovateľa mýta. Brusel považuje tender za diskriminačný, hrozí nám preto žaloba na európskom súde.
Adam Valček, Veronika Folentová
