Európska únia bude na summite 23. januára rozhodovať, či sa pridá na stranu USA a uvalí embargo na islamskú republiku.
MOSKVA. Rusko dnes odmietlo možný vojenský útok proti Iránu v súvislosti s iránskym jadrovým programom a označilo takýto scenár za "neakceptovateľný".
"To by spôsobilo, že by sa situácia stala ešte kritickejšou. Nesmie sa to za žiadnych okolností pripustiť," povedal podľa agentúry Interfax námestník ruského ministra zahraničných vecí Gennadij Gatilov.
Zdôraznil, že Rusko ako členská krajina Bezpečnostnej rady OSN s právom veta odmietne ďalšie sankcie proti Iránu. Moskva nesúhlasí predovšetkým s ropným embargom uvaleným západnými štátmi.
Doposiaľ nebolo dokázané, že iránsky jadrový program má vojenský charakter. " Bohužiaľ to mnohým šéfom vlád nebráni v tom, aby otvorene hovorili o možnosti vojenského úderu proti Iránu," uviedol Gatilov.
Tehran vyzval Úniu, aby myslela na svoje záumy
Teherán vyzval dnes členské štáty Európskej únie, aby dbali na svoj národné záujmy pri rozhodovaní, či uvalia ropné embargo na Irán, ako to navrhujú Spojené štáty.
"Ak EÚ myslí vážne, keď hovorí o svojej nezávislosti, mala by hľadieť na svoje národné záujmy a nepodvoliť sa politickému tlaku Spojených štátov," uviedlo iránske ministerstvo zahraničných vecí.
EÚ bude na summite 23. januára rozhodovať, či sa pridá na stranu USA a uvalí embargo na islamskú republiku za jej tvrdohlavé presadzovanie pokračovania v jadrovom programe, ktorý vyvolal pochybnosti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).
Dánsko navrhlo embargo na iránsku ropu
Predsedajúca krajina Európskej únie Dánsko v utorok navrhla, aby krajiny EÚ uvalili od 1. júla plné embargo na import iránskej ropy, uviedli európski diplomati.
Návrh Dánska musí však vopred získať podporu členských krajín EÚ, ktoré budú musieť do konca júna ukončiť existujúce zmluvy a od 1. júla zastaviť všetok import. Diplomati EÚ uviedli, že cieľom je ukončiť diskusie o detailoch plánovaného embarga do budúceho stretnutia ministrov zahraničia EÚ 23. januára.
"Zatiaľ ešte v tejto veci nie je dosiahnutá zhoda," povedal diplomat pod podmienkou anonymity. Podľa neho Grécko s návrhom nesúhlasí, pretože si chce zabezpečiť alternatívne zdroje ropy. Embargo má prinútiť Irán k tomu, aby zastavil sporný program obohacovania uránu, ktorý môže viesť k výrobe jadrovej zbrane.
"Také sankcie by boli nielen nelegálne ale i nelogické, pretože pokiaľ vieme, niektoré členské štáty EÚ nie sú pripravené vzdať iránskej ropy," konštatovalo ministerstvo.
Sankcie na vývoz iránskej ropy, najmä pokiaľ by sa k nim pridali India, Japonsko, Kórejská republika a EÚ, by mali na iránske hospodárstvo zničujúci dopad. Teherán je do veľkej miery závislý na dolárových príjmoch z predaja ropy.
Okrem EÚ vyzval iránsky minister zahraničných vecí Alí Akbar Sálehí aj Saudskú Arábiu, spojenca USA, aby sa nepridala k sankciám.
Iránska diplomacia zopakovala pripravenosť Teheránu obnoviť rokovania o jadrovom programe. Turecko už vyjadrilo pripravenosť hostiť ďalšie kolo takýchto rokovaní.
