Erdogan má šancu ukázať, že islam a demokracia môžu ísť dokopy. FOTO - TASR/EPA
Pred desiatimi rokmi, keď sa Alžírčania chystali zvoliť si islamskú vládu, armáda zrušila voľby a krajinu začala pustošiť hrozná teroristická vojna. Pred piatimi rokmi, keď sa v Turecku dostala k moci islamská strana Prosperita, turecká armáda vyhnala islamistov a súdy ich stranu zakázali. Islam v politike veľmi desí prozápadné armády.
Teraz sa v Turecku chystajú predčasné voľby, ktoré vyvolala akútna politická a ekonomická kríza v krajine. Nová islamská strana Strana spravodlivosti a rozvoja môže z nich vyjsť ako víťaz a pravdepodobný koaličný vodca novej vlády. Aj v Turecku, aj na Západe preto tlačia červené poplachové gombíky.
Existuje však aj iný pohľad na politické zemetrasenie v Turecku. Keby bola Strana spravodlivosti a rozvoja klasickou radikálnou islamskou organizáciou, fanaticky protizápadnou, prudko intolerantnou a inštinktívne autoritárskou, Turecko by evidentne čakali vzrušujúce udalosti. Lenže ona tvrdí, že nič z toho nie je pravda.
Naopak. Tvrdí, že je konzervatívnou rodinnou stranou, ktorá preferuje náboženskú slobodu. Vodca strany Tayyip Erdogan bol kedysi vo väzení za rozdúchavanie náboženskej nenávisti, ale trvá na tom, že prešiel premenou rovnako hlbokou ako bývalí komunisti, ktorí teraz stoja na čele mnohých východoeurópskych štátov. „Vo svete sa veľa zmenilo. Ideológia patrí minulosti,“ hovorí a jeho strana dokonca schvaľuje turecké členstvo v Európskej únii.
Kríza, ktorá poskytla Erdoganovi túto šancu, môže ohlasovať pád starej politickej triedy, ktorej byzantské hry tak dlho brzdili tento štát. Sedemdesiatsedemročný premiér Bülent Ecevit, ktorého odmietnutie odísť do dôchodku napriek vážnej chorobe vyvolalo pád terajšej vlády, sa po prvý raz stal premiérom pred takmer 30 rokmi. Išlo len o moc a práve preto mohla byť hlavným koaličným partnerom Ecevitovej Demokratickej strany ľavice ultrapravicová Strana vlasteneckej akcie - dokonalý recept na patovú situáciu a nečinnosť.
Turci sú takí znechutení politickými dinosaurami, že keby boli voľby už dnes, ani jedna z troch strán Ecevitovej koalície by nedostala 10 percent hlasov, ktoré sú potrebné na vstup do parlamentu. Formuje sa nové politické spektrum, v ktorom sa dominantnými stranami môžu stať Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja napravo (ale nie veľmi napravo a vôbec nie fanaticky - skôr ako kresťanskodemokratické strany v západnej Európe) a nová moderná ľavicová strana Nové Turecko, ktorú založil na troskách Demokratickej ľavicovej strany Ismail Cem. Západne orientovaný politik, ktorý si nezašpinil ruky korupciou a je o generáciu mladší než Ecevit.
Prvé výhody tohto preskupenia sa už objavili. Bola to vládna pravicová Strana vlasteneckej akcie, ktorá blokovala zákonné zmeny, nevyhnutné na to, aby sa Turecko mohlo stať členom EÚ: ukončenie platnosti trestu smrti, poskytnutie plných jazykových práv kurdskej menšine a zrušenie zvyšných obmedzení slobody prejavu. Keďže sa stará koalícia rozpadla a všetky ostatné strany zmeny podporujú, minulý týždeň ich uzákonili. Je to dobré načasovanie pre Turecko, aby ho prijali za riadneho kandidáta ešte na summite EÚ v decembri v Kodani. Turecko môže vstúpiť do Európskej únie ešte dlho pred skončením tejto dekády.
Väčšou transformáciou môže byť z dlhodobého hľadiska zmierenie medzi svetskými a náboženskými tradíciami tureckej spoločnosti. Rovnaký boj stále prebieha na Západe - pozrime sa len na kultúrne vojny v Spojených štátoch amerických - niekto však musí dávať najavo, že byť moslimom, moderným a demokratickým človekom zároveň nepredstavuje žiaden problém, a Turci sú zrejme najvhodnejším národom.
Autor: Londýn(Autor je historikom a publicistom)
