TUNIS, TEL AVIV. Opäť vyšli do ulíc tisíce ľudí so zástavami a transparentmi v rukách, ale tentoraz oslavovali.
V sobotu to bol rok od revolúcie, ktorá zmenila režim v krajine a inšpirovala protivládne protesty v v ďalších štátoch regiónu, ktoré sa do histórie dostanú ako arabská jar. Hoci sa viac oslavovalo, ako ľutovalo, vyhliadky Tuniska nie sú optimistické.
A to napriek tomu, že krajina sa dlhoročného diktátora Ben Alího a jeho klanu zbavila relatívne rýchlo a hladko. Transformácia krajiny, ktorá sa stále neskončila, nebola taká komplikovaná ako v Egypte či Líbyi.
Tunisko tiež zvládlo nateraz najslobodnejšie voľby vo svojej histórii a za prezidenta parlament zvolil muža, ktorý sa preslávil ako občiansky aktivista.
Vláda nemá program
Vo Švajčiarsku pôsobiaci analytik Heykel Mahfoud agentúre AP povedal, že je mierny optimista, ale myslí si, že turbulencie Tunisko ešte len čakajú. Za rizikové považuje dva faktory: ekonomiku a takzvaných umiernených islamistov, ktorí v Tunisku po voľbách vládnu. Sú stále veľkou neznámou.
Za revolučný rok vzrástla nezamestnanosť v Tunisku takmer o 50 percent a blíži sa k dvadsiatim percentám.
Turizmus, ktorý je dôležitým zdrojom príjmu severoafrickej krajiny, minulý rok pre obavy o bezpečnosť aj pre ekonomickú krízu vo svete veľa ziskov nepriniesol. A nevie sa, ako to bude tento rok.
Tunisko dostalo prísľuby finančnej pomoci od medzinárodných finančných inštitúcií, ale tá prúdi pomaly. Alarmujúca je hlavne nezamestnanosť medzi mladými. Tí spustili revolúciu a v nich môže najviac rásť frustrácia, že sa im nedarí.
Navyše sa nevie, aký ekonomický program majú islamisti, ani to, koľko reálnej moci majú v krajine oni a koľko majú sily, čo boli lojálne bývalej vláde a len vymenili kabáty.
Revolúcia by totiž nebola taká pokojná, keby sa v istom momente proti exprezidentovi nepostavila armáda.
Deň pred oslavami revolúcie oznámil právnik zvrhnutého prezidenta Ben Alího, že jeho klient si bude nárokovať vrátenie majetku, ktorý sa odhaduje na niekolko miliárd dolárov.
Ben Alí je v saudskoarabskom exile, hoci ho v Tunisku už odsúdili za ekonomickú kriminalitu a čaká na 18 ďalších procesov.
Najhoršie je to v Sýrii
Hoci tuniská revolúcia inšpirovala podobné hnutia v arabských krajinách, už nikde sa nepodarila taká hladká transformácia.
Egypt stále nedokončil prechod moci od vojenskej rady k civilnej vláde, voľby vyhrali islamisti a veľký zisk zaznamenali aj prívrženci radikálnych foriem islamu.
Krajina stále nezvolila nového prezidenta a bývalému hrozí trest smrti obesením.
Líbya je v chaose po tom, čo rebeli zabili diktátora Muammara Kaddáfího. V Jemene neodišiel prezident Salíh a arabským monarchiám sa hlasy odporu podarilo nateraz umlčať.
Sýria desať mesiacov krvavo potláča všetky protivládne protesty. Cez víkend katarský emir žiadal, aby arabské krajiny do Sýrie poslali vojenské jednotky. Je to prvý arabský predstaviteľ, ktorý chce situáciu v Sýrii riešiť silou.
Autor: Jana Shemesh
