Čo sa deje vo svete podľa najvýznamnejších novín:
Veľkú tému uplynulých týždňov, ktorou bola v britských médiách záchrana londýnskeho City pred európskou reguláciou, strieda iná. Vďaka britskej vláde totiž na obrátkach naberá debata o možnom osamostatnení Škótska, ktorú vedie najmä líder Škótskej národnej strany (SNP) Alex Salmond.
Redakčný komentár denníka The Guardian pripomína, že stúpajúca podpora SNP neznamená, že by rovnako rástla podpora pre nezávislosť. Podľa denníka dávajú škótski voliči prednosť tomu, aby za krajinu bojoval v rámci Spojeného kráľovstva a nie aby s ním preťal všetky väzby.
Schopnosť SNP presvedčiť voličov, aby v zamýšľanom referende, ktoré sa má konať v roku 2014, hlasovali za nezávislosť, je reálna, ale Salmondova popularita (ako aj popularita jeho strany) nemusí trvať večne.
Podľa autora komentára momentálne ide o Salmondov súboj s jeho škótskymi oponentmi.
Tento týždeň sa proti nemu pred televíznymi kamerami postavil dlhoročný labouristický minister Alistair Darling. Ten môže spolu s liberálnym demokratom Charlesom Kennedym a bývalou líderkou škótskych konzervatívcov Annbel Goldie vytvoriť spoločný antiseparatistický blok.
Kým škótske referendum je ešte ďaleko, americké prezidentské voľby sa blížia míľovými krokmi a do novembra zrejme neprejde týždeň, aby sme o nich nepočuli.
Po dvoch republikánskych primárkach v Iowe a New Hampshire je hlavnou postavou komentárov ich víťaz Mitt Romney.
Jonah Goldberg, editor republikánom nakloneného týždenníka National Review, píše o probléme Romneyho autenticity. Hoci vyhral v dvoch štátoch a ďalšie úspechy ho zrejme ešte čakajú, „ne-Mittovská nálada nechce skončiť. V skutočnosti je ešte intenzívnejšia.“
Jednou z príčin je podľa Goldberga fakt, že ľudia začínajú pochybovať, či je Romney najlepším kandidátom, ktorý porazí Baracka Obamu.
Na druhej strane jeho nemastnú, neslanú osobnosť ide len ťažko démonizovať.
Kým v Bielom dome by veľmi ocenili možnosť súťažiť proti bojovníkovi v kultúrnej vojne, bývalý manažér pôsobí skôr ako veľmi ochotný chlapík z požičovne áut než ako zapálený kazateľ.
Jonah Goldberg píše, že v jednom je ale Romney skutočne antiobamovský. Kým sučasný prezident je najlepší, keď hovorí o sebe, bývalý guvernér Massachusetts má problém so svojou „autentickou neautenticitou“. Bude to stačiť?
Republikánskeho lídra si všíma aj stĺpčekár denníka The New York Times David Brooks, ktorý si kladie otázku, či Romneyho úspech v biznise hovorí niečo o tom, ako by bol úspešný v prezidentskom kresle.
Brooks tvrdí, že manažérska príprava je pre politiku vhodná, ale skôr pre primátora ako pre prezidenta. To, či je prezident úspešný alebo nie, závisí od viacerých okolností. Napríklad musí byť emočne vyrovnaný, teda musí byť skôr Reaganom ako Nixonom.
Po druhé, veľkí americkí prezident mali vynikajúci politický úsudok, ktorý môže vyplývať z množstva ich kontaktov a schopnosti ich využiť. Po tretie, veľkí lídri boli často konfrontovaní s osobným neúspechom.
Lincolnova depresia a Roseveltova obrna im nepriniesla len schopnosť vcítiť sa do trpiacich, ale aj kontakt s vlastnou slabosťou.
Nakoniec, píše Brooks, majú veľkí lídri skôr inštrumentálnu mentalitu. Cítia, že ich úrad nie je o nich.
„Lincoln cítil, že je božím nástrojom, ktorý má zachrániť Úniu, FDR cíti, že je nástrojom, ktorý má pomáhať obyčajným ľuďom a ktorý má poraziť fašizmus.“
Romneyho úspech v biznise tak v jeho súčasnom boji veľa neznamená. Niečo viac sa o jeho skutočných vlastnostiach dozvieme až počas kampane.
A na záver záležitosť, ktorá začala ako kuriozita, ale nakoniec sa presadila.
V najnovšom čísle prináša britský týždenník The Economist nový Big Mac index, z ktorého sa dozviete, ktoré meny sú nadhodnotené a ktoré podhodnotené voči americkému doláru.
