Hamburg 7. júna (TASR) Zaobchádzanie s etnickými Rusmi žijúcimi v niektorých bývalých pobaltských sovietskych republikách zostáva neuspokojujúce. Vyhlásil to dnes minister zahraničných vecí Ruskej federácie Igor Ivanov na výročnom zasadaní šéfov diplomacií 11 členských krajín Rady pobaltských štátov (CBSS) v nemeckom Hamburgu.
"Zabezpečenie rovnakých práv a slobôd pre všetkých jednotlivcov v pobaltskom regióne zostáva najdôležitejšou orientáciou našich snáh. Žiaľ, musím konštatovať, že tempo zlepšenia situácie ľudských práv v niektorých krajinách oblasti zostáva nízke," vyhlásil minister Ivanov.
Členovia ruskej delegácie naznačili, že šéf diplomacie mal na mysli Lotyšsko a Estónsko. Moskva často obviňuje tieto dve krajiny z nerešpektovania práv etnických Rusov žijúcich na ich územiach.
Tallinn a Riga, rozhnevané polstoročím sovietskej okupácie a obávajúce sa prítomnosti početných rusky hovoriacich menšín, dali občianstvo len tým rusky hovoriacim ľuďom, ktorí žili na ich území pred anexiou Sovietskym zväzom v roku 1940. Takéto usporiadanie právnych pomerov sa bytostne týka mnohých Rusov, ktorí prišli do Pobaltia v povojnovej sovietskej ére.
Tretia z pobaltských republík Litva, ktorá má omnoho menej rusky hovoriacich obyvateľov, prisúdila občianstvo každému, pričom má aj lepšie vzťahy s Moskvou.
V centre dnešných rokovaní Rady pobaltských štátov sú ekologické a bezpečnostné problémy v pobrežných oblastiach. Rusko na schôdzke preberá po Nemecku predsedníctvo CBSS.
CBSS vznikla v roku 1992 a koordinuje regionálnu spoluprácu v oblasti obchodu, ekonomiky, energetiky, ochrany životného prostredia, kultúry a vzdelania. Jej členmi sú Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Island, Litva, Lotyšsko, Nórsko, Poľsko, Rusko a Švédsko, na ich území žije spolu 100 miliónov ľudí.
