SME

Barma podpísala prímerie s karenskými povstalcami

Kareni, bojujúci za väčšiu autonómiu, povstali už v roku 1949. Podpísanie prímeria je snahou vlády ukončiť medzinárodnú izoláciu.

Zástupca Karenov Mutu Saipo po spoločných raňajkách s členmi barmskej vlády.Zástupca Karenov Mutu Saipo po spoločných raňajkách s členmi barmskej vlády. (Zdroj: SITA/AP)

PCHAAN. Barmská vláda podpísala dohodu o prímerí s etnickými karenskými povstalcami a urobila tak zásadný krok k ukončeniu jedného z najdlhších povstaní na svete.

Vládny mierový výbor sa stretol s vodcami Karenského národného zväzu, ktorý bojuje za väčšiu autonómiu. Stretnutie sa konalo v hlavnom meste štátu menšinových Karenov, v Pchaan.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vládny predstaviteľ, ktorý sú zúčastnil na rozhovoroch, povedal novinárom: "Dohoda o prímerí je podpísaná."

Rokovania s karenskými povstalcami boli súčasťou úsilia vlády ukončiť medzinárodnú izoláciu.

SkryťVypnúť reklamu

Ukončenie vojny s karenskými povstalcami je jednou z podmienok, stanovených západnými krajinami, aby sa mohli zlepšiť vzájomné vzťahy.

Karenovia sú horským kmeňom a etnickou menšinou, ktorá žije predovšetkým na juhu a juhovýchode Barmy. Tvoria sedem percent v celkového počtu asi 50 miliónov obyvateľov.

Povstali proti ústrednej vláde a nepokoje trvali od roku 1949, teda 63 rokov. Boli jedinou veľkou skupinou v krajine, ktorá nedosiahla mierovú dohodu s vládou.

Zdroj: Associated Press

Mjanmarsko

Záchranári a humanitárni pracovníci prišli do Mjanmarska zo 17 krajín s takmer 1000 tonami zásob a humanitárneho materiálu.

Cieľom rozhovorov bolo pozastaviť prebiehajúci konflikt.


TASR
Ďalším väzňom skrátia trest o šestinu.

V Mjanmarsku sú amnestie bežnou súčasťou osláv.


TASR
Ľudia odpratávajú trosky zo zničených budov po silnom zemetrasení v mjanmarskom meste Nepjito.

Zemetrasenie zničilo viac ako 5-tisíc budov a zabilo najmenej 3600 ľudí.


TASR
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 565
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 259
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 443
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 611
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 564
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 278
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu