Dôvodom žaloby Európskej komisie je neprijatie nariadenia o ročnej úprave odmien a dôchodkov zamestnancov Európskej únie.
BRUSEL.
Dôvodom je neprijatie nariadenia o ročnej úprave odmien a dôchodkov zamestnancov EÚ, ktoré je ustanovené v služobnom poriadku, informovala dnes EK v tlačovej správe.
Podľa služobného poriadku sú platy a dôchodky úradníkov EÚ upravované na základe politických rozhodnutí prijatých členskými štátmi o mzdách vlastných štátnych zamestnancov.
Ak sa mzdy štátnych zamestnancov v jednotlivých štátoch zvyšujú alebo znižujú, rovnaká zmena sa uplatní aj na zamestnancov EÚ.
Tentoraz päť z ôsmich členských štátov, ktorých údaje sa používajú pri výpočte, zvýšilo mzdy svojich štátnych úradníkov v nominálnej hodnote: Belgicko (o 3,6 percenta), Francúzsko a Holandsko (o dve percentá), Nemecko a Británia (o 1,3 percenta). Mierne sa znížili mzdy iba v Taliansku, Španielsku a Luxembursku.
V priemere to znamená, že štátni úradníci v členských štátoch EÚ stratili 1,8 percenta svojej kúpnej sily v reálnom vyjadrení. Rovnaké zníženie sa navrhuje pre úradníkov EÚ bez ohľadu na to, kde pracujú.
EK preto v súlade s právnymi predpismi navrhla Rade EÚ, aby sa rovnaké zníženie uplatnilo aj na úradníkov EÚ. V návrhu EK sa žiada aj 1,8-percentné zníženie v reálnom vyjadrení, ktoré sa pre zamestnancov v Bruseli, kde inflácia dosahuje 3,6 percenta, premieta ako nominálna úprava o 1,7 percenta.
"Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že po podobnej situácii ako v roku 2009, musí opätovne začať súdne konanie proti Rade," uviedol dnes podpredseda EK Maroš Šefčovič.
Európsky súdny dvor sa už niekoľkokrát vyjadril, že Rada EÚ nemá v zmysle služobného poriadku žiadny priestor na vlastné uváženie, ale musí prijať hodnoty úpravy vypočítané Európskou komisiou. Jedinou odchýlkou od týchto pravidiel je využitie ustanovenia o výnimke, ktorú možno použiť len za veľmi výnimočných okolností.
