MOSKVA. Ruské úrady povolia 200 pozorovateľom z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby monitorovali marcové prezidentské voľby v krajine.
V nich sa bude o tretie funkčné obdobie uchádzať súčasný premiér Vladimir Putin.
"Prvá skupina pozorovateľov začne pracovať koncom januára," povedal hovorca OBSE Jens Eschenbaecher pre ruský denník Kommersant.
Celkovo bude voľby 4. marca monitorovať 160 dlhodobých a 40 krátkodobých pozorovateľov.
OBSE, najväčšia európska monitorovacia skupina, zistila v decembrových parlamentných voľbách v Rusku početné poručenia zákona, pričom hlasovanie bolo podľa jej názoru naklonené v prospech vládnej strany Jednotné Rusko.
Prezident Dmitrij Medvedev trval na tom, že voľby boli spravodlivé a demokratické, prisľúbil však prešetrenie rozsiahlych podozrení z manipulácie.
Skupina posledné prezidentské voľby v Rusku bojkotovala po tom, čo sa s Moskvou nedohodla na rozsahu a voľnosti pre misiu.
Putin, ktorému zabránila v kandidatúre v roku 2008 ústava, v decembri uviedol, že chce, aby nadchádzajúce voľby boli "férové".
Informácie priniesla ruská agentúra Ria Novosti.
Líder komunistov si proti Putinovi verí
Gennadij Zjuganov sa do druhého kola boja o Kremeľ dostal už v roku 1996, keď nakoniec prehral s Borisom Jeľcinom.
MOSKVA. Líder ruskej komunistickej strany Gennadij Zjuganov verí, že v možnom druhom kole marcových prezidentských volieb dokáže poraziť súčasného premiéra a veľkého favorita hlasovania Vladimira Putina.
Zjuganov sa opiera o výsledky predvolebných prieskumov, ktoré naznačujú, že Putin nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov a bude tak potrebné aj druhé kolo.
Podľa jeho stredajších slov je tak nemožné, aby niekdajší prezident získal dostatok hlasov na zisk najvyššieho postu už v prvom kole. Ak by sa tak stalo, išlo by podľa 67-ročného Zjuganova o "znásilnenie" krajiny.
Šéf komunistov v stredu taktiež potvrdil, že ak by sa stal ruským prezidentom, omilostí uväzneného Michaila Chodorkovského, bývalého vplyvného šéfa ropnej spoločnosti Jukos.
Zjuganov sa do druhého kola boja o Kremeľ dostal už v roku 1996, keď nakoniec prehral s vtedy úradujúcim prezidentom a Putinovým predchodcom Borisom Jeľcinom.
Ak by sa dostal do druhého kola aj po 16 rokoch, podporiť ho na protest proti Putinovi údajne plánujú aj protiputinovsky naladení liberáli.
Štvrtá Zjuganovova prezidentská kandidatúra by tak dostala potrebnú posilu, keďže v roku 2000 mu Putin a o osem rokov neskôr Medvedev nedali žiadnu šancu a voľby jednoznačne rozhodli pre seba už v prvom kole.
sita
