WASHINGTON, BRATISLAVA. Americké zadržiavacie zariadenie na Guantáname funguje už desať rokov.
Lachdar Boumediene ho pozná veľmi dobre. Bez akéhokoľvek vysvetlenia či obvinenia tam strávil sedem rokov.
Fakty
Traja väzni na Slovensku
Adíl al-Gazzár (Egypt): Američania ho zranili pri útoku, prišiel o nohu. Tvrdí, že do Afganistanu prišiel pomáhať.
Poolad Tsitadzho (Azerbajdžan): V Afganistane študoval Korán a arabčinu. Popiera, že by pomáhal Talibanu. Ako jediný z trojice ostal na Slovensku.
Rafík al-Hámi (Tunisko):
Nebol som terorista
„Za ten čas moje dcéry vyrástli bezo mňa, nemohli sme si telefonovať, ich listy sa vracali ako nedoručiteľné,“ napísal Boumediene v článku pre New York Times.
„Niektorí americkí politici hovoria, že na Guantáname sú teroristi, lenže ja som nikdy nebol teroristom,“ opísal alžírsky rodák Boumediene svoj príbeh.
Je jedným z mnohých svedectiev z Guantánama, ktoré nevrhajú na Ameriku to najlepšie svetlo.
Boumediene si našiel prácu v Bosne, kde sa venoval humanitárnej pomoci pre deti a kde získal bosnianske občianstvo.
V októbri 2001 si ho na výsluch zavolal americký agent. Boumediene naň išiel dobrovoľne, domov sa však už nevrátil. Udajne mal pripravovať útok na americké veľvyslanectvo v Sarajeve, a tak skončil v Guantáname.
„Sú veci, o ktorých nechcem stále písať, len zabudnúť,“ citoval ho New York Times. Oslobodili ho až v máji 2009, dnes žije v Provensálsku s manželkou a deťmi. Francúzsko mu dalo druhú šancu na život.
Kliknete pre zväčšenie
Obama sa prerátal
Obama si kritiku Spojených štátov za Guantánamo uvedomoval. Pár dní po prezidentskej inaugurácii sľúbil, že ho dá zavrieť. Lenže ukázalo sa, že aj právomoci prezidenta Spojených štátov majú svoje limity.
V Bielom dome býva už tretí rok a väznica, kde pred desiatimi rokmi začali Američania zvážať zajatcov z globálnej vojny proti terorizmu, stále funguje.
Do kontroverznej väznice, kde neplatia ženevské konvencie, sa dostalo vyše 700 mužov.
Iný príbeh väznice z Kuby však dáva za pravdu aj jej stúpencom. Hlavný úlovok Američanov, Chálid Šejch Mohammad sa tam k terorizmu priznal, hoci až po mnohonásobnom waterboardingu.
„Za 11. september som bol zodpovedný od A po Z,“ povedal a dal tak argument do rúk tým, čo techniku simulovaného potápania podporujú.
Dnes žije na Guantáname 171 väzňov.
Obamov sľub zatvoriť Guantánamo narazil v Kongrese. „Obama sa politicky prerátal,“ povedal agentúre AFP Jualian Zelizer, profesor histórie na univerzite Princeton.
Väčšina kongresmanov vrátane demokratov jednoducho nechcela, aby sa museli vo svojich štátoch zaoberať väzňami z Guantánama. Plán zmeniť ich vojenské procesy na civilné na pôde Spojených štátov tak zlyhal.
Ani jeho nástupcovia
Podľa profesora Zelizera aj analytikov oslovených CNN sa však s týmto dedičstvom nebude vedieť vyrovnať ani nástupca Obamovho nástupcu.
Niečo sa však Obamovi predsa len podarilo. Na Guantáname sa už nesmie mučiť ani používať waterboarding.
Odkazy z väzenia svetu
Ľudské práva u nás neplatia, oznámili vraj Američania svetu, keď nezavreli Guantánamo.
BRATISLAVA. Krajina, čo poslala prvého človeka na Mesiac, nevie zatvoriť väznicu, o ktorej dvaja prezidenti priznali, že jej škodia. Nie je to raketová veda, tak kde je problém?
Takúto sugestívnu otázku si vo svojej správe k desiatemu výročiu Guantánama kladie ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch.
„Spojené štáty plynulo hovoria o ľudských právach na globálnej scéne, ale keď treba uplatňovať práva u nich, začnú sa zakoktávať,“ napísala organizácia.
Prečo ich nesúdili civili
O podmienkach vo väznici písali aj záznamy o väzňoch, ktoré minulý rok zverejnila stránka WikiLeaks. Ľudí tam vraj držali aj tak, keď proti nim nič nemali. Práve preto nemohli ísť pred civilný súd, s obžalobou postavenou na dohadoch bez konkrétnych dôkazov by neuspeli.
Niektorí z väznených sa nedostanú ani pred súd, ani na slobodu. Vláda označila 46 väzňov, proti ktorým nemá dostatok dôkazov, ale sú veľmi nebezpeční, aby ich pustila.
Z Guantánama neodídu
Podľa zákona, ktorý nedávno podpísal Barack Obama, možno väzňov držať neobmedzene dlho. Podľa HRW to znamená trvalé zachovanie Guantánama.
Nemusí ísť pritom ani o najnebezpečnejších väzňov. Správa spomína Mauritánca Mohameduho Úlda Slahího, ktorý je na Guantáname od roku 2002.
Súd už rozhodol, že jeho väznenie je nezákonné, keďže proti nemu nie sú žiadne dôkazy. Vláda sa odvolala a Slahí ostáva za mrežami. Stále bez obvinenia.
Matúš Krčmárik
Z troch väzňov nakoniec ostal na Slovensku už len jeden
Slovensko trojici sľúbilo, že sa môže zapojiť do spoločnosti. Trvalo to dlhšie, ako sa čakalo, a nakoniec ostal len jeden.
BRATISLAVA. Aj keď sa Robert Fico tváril ako premiér kritický voči americkej politike, keď ho Washington požiadal o pomoc v citlivej otázke, súhlasil. Slovensko začiatkom roka 2010 prijalo troch väzňov, ktorých Američania držali na vojenskej základni v Guantáname.
Neboli nebezpeční
Všetci strávili niekoľko rokov za mrežami, no z ničoho ich neobvinili. Američania nakoniec rozhodli, že ich môžu prepustiť, no nie na americkú pôdu. Slovensko malo na výber spomedzi desiatich väzňov, vybralo si troch – Tunisana, Egypťana a Azerbajdžanca.
„Nejde o ľudí, ktorí by boli podozriví, vyšetrovaní alebo inak spájaní s trestnou činnosťou akéhokoľvek druhu, nielen terorizmu,“ povedal vtedy minister vnútra Robert Kaliňák.
Napriek jazykovým a kultúrnym rozdielom sa trojica mala zapojiť do spoločnosti a voľne sa pohybovať po krajine.
Už o niekoľko mesiacov sa však ukázalo, že bývalí väzni sa len presunuli do iného väzenia, aj keď trochu voľnejšieho. Umiestnili ich do zariadenia v Medveďove spolu s cudzincami, ktorých sa krajina chystá vyhostiť.
Slovensko im nesplnilo ani sľub, že okamžite dostanú azyl. Museli oň požiadať, proces trval niekoľko mesiacov. „Nemôžeme ani opustiť budovu. Ostatní zadržaní majú prísny zákaz s nami hovoriť,“ povedal SME jeden z trojice Egypťan Adíl al-Gazzár. Na protest začali držať hladovku.
Keď sa o prípad začala zaujímať mimovládna organizácia Amnesty International, trojicu presunuli. Po niekoľkých mesiacoch v Medveďove sa dostali do integračného strediska vo Zvolene. Tam sa mali naučiť po slovensky.
Vlasť bez diktátorov
Ministerstvo však podrobnosti o ich pobyte nezverejňovalo. „Tieto osoby majú trvalý pobyt na území Slovenska, to znamená, že sú tu úplne legálne, a preto rešpektujeme ich právo zostať v anonymite,“ povedala pre rokom TASR Ľudmila Staňová z rezortu vnútra.
Dvaja z bývalých väzňov nakoniec zo Slovenska odišli. Tunisan Rafík al-Hamí a al-Gazzár sa v polovici minulého roka vrátili do svojich domovov. Vrátili sa do krajín, v ktorých arabská jar položila autokratické a proamerické režimy.
Do našej spoločnosti sa tak viac-menej úspešne začlenil len Azerbajdžanec Poolad Tsiradzho.
Najmä al-Gazzár však nemal návrat do vlasti podľa predstáv. Okamžite po príchode ho zatkli, keďže ho v roku 2001 v neprítomnosti odsúdili za militantnú činnosť a snahu o zvrhnutie režimu.
Postmubarakovský Egypt ho za toto obvinenie bude súdiť ešte raz.
Matúš Krčmárik
