TEL AVIV. Európska únia je blízko k dohode o zákaze dovozu iránskej ropy. Konečné rozhodnutie o uvalení embarga na ropu z Iránu by mohlo padnúť na summite ministrov zahraničia v predposledný januárový deň.
Zdroje z únie hlásia, že sa odstránili prekážky, ktoré bránili dohode, ale treba doladiť detaily. Očakáva sa, že ak embargo skutočne prejde, budú ho zavádzať postupne.
Irán sa opakovane vyhráža, že v prípade sankcií uzavrie Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza 20 percent svetovej produkcie ropy.
Analytici si myslia, že Irán blufuje, lebo potrebuje peniaze z predaja ropy. Ropný priemysel je kostrou iránskej ekonomiky.
Cena by mohla rásť
Ak by však Irán dodržal svoje hrozby, je podľa znalcov trhu reálne, že cena ropy za barel by vyskočila na 150 dolárov.
Dnes sa pohybuje okolo sto dolárov a zamávalo ňou už len samotné oznámenie Bruselu o plánovanom embargu. Dramatický nárast ceny ropy by len prehĺbil globálnu ekonomickú krízu.
Práve ekonomické motívy sú za rozpačitým a stále nie definitívnym súhlasom únie so sankciami. Od iránskej ropy sú závislé hlavne štáty južnej Európy.
A práve Grécko, Španielsko či Taliansko majú najväčšie ekonomické problémy v eurozóne. Aj preto sa sankcie podľa všetkého budú zavádzať postupne, aby sa zmiernil ich dosah na jednotlivé ekonomiky.
Na to, aby Irán dostal skutočne jasný signál, že za svoje nukleárne, diplomatické aj vojenské hry bude tvrdo platiť, by sa k sankciám museli pripojiť aj ázijské štáty, ktoré sú veľkými odberateľmi iránskej ropy.
Embargo by Irán poškodilo
Najväčším partnerom Iránu je Čína, ale významní sú juhokórejskí či japonskí zákazníci. Neočakáva sa, že ázijské krajiny budú blokovať nákupy z Iránu, hoci diplomatická aktivita v regióne naznačuje, že ich na to nabádajú.
Faktom však je, že v prípade európskeho embarga si bude musieť Irán hľadať nových zákazníkov a bude musieť ísť dolu s cenami.
To okamžite ovplyvní jeho ekonomiku a aj sociálny zmier, ktorý si režim kupuje dávkami v núdzi a dotovaním základných produktov.
Väčšina energetických analytikov oslovených denníkom New York Times si preto nemyslí, že Irán by sa odhodlal na blokádu Hormuzu.
V praxi by to totiž znamenalo, že proti Teheránu by sa postavil celý svet, ktorý si skutočne neželá ropnú krízu.
Experti upozorňujú, že poisťovacie spoločnosti nateraz nezvýšili poplatky za poistenie ropných tankerov, čo signalizuje, že neočakávajú eskaláciu.
Irán však v minulosti v Hormuze zaútočil na kuvajtské tankery či zamínoval niektoré jeho časti.
V roku 1988 sa preň výrazne vystupňovala kríza medzi Teheránom a Washingtonom, keď Američania pri odvetných útokoch za poškodenie svojej fregaty iránskou mínou omylom zostrelili civilné lietadlo s 290 pasažiermi.
Odborný časopis National Security verí, že Irán má technicky možnosti na uzavretie Hormuzu. To by znamenalo bezpečnostnú eskaláciu v celom regióne a dosah na svetovú ekonomiku.
