FOTO – ARCHÍV
FOTO – ARCHÍV
V detstve chcel byť hydrometeorológom. Nepodarilo sa mu to. Dnes ako minister životného prostredia šéfuje hydrometeorologickému ústavu. Člen Strany maďarskej koalície László Miklós sa prírode venuje odmalička. Už ako desaťročný zapisoval, kedy ktorá rastlina kvitne, kedy z nej aké plody dozrievajú. A nerobil to zadarmo. Jeho ročná gáža bola stodvadsať korún.
Folklór
S manželkou sa zoznámil netradične – vo folklórnom súbore. Bol tam sólistom a skončil ako asistent choreografa. Súbor sa volal láskyplne – Mladé srdcia. Tancoval v ňom aj spolustraník Árpád Duka-Zólyomi, aj člen HZDS Dušan Jariabek. „Na pódiu som sa však nestretol ani s jedným. Prvý bol starší a druhého, mladšieho, som učil tancovať ja.“
Aj vtedy si popri zábave na parkete čosi privyrobil. „Často sme chodili vystupovať do západnej Európy. Diéty boli okolo päťdesiat mariek na deň. Aj dnes by to bol veľký peniaz. Po prvom trojtýždňovom zájazde som si kúpil farebný televízor, lyžiarky a kopu oblečenia.“
Naposledy vystupoval na javisku ako minister, pri štyridsiatom piatom výročí založenia súboru. „Mal som päťdesiattri rokov. Ale stará partia mala opäť obrovský úspech.“
Inventár
Do prvého zamestnania nastúpil s tisíctristopäťdesiatkorunovým platom, postupne sa prepracoval k dnešnému ministerskému, ale zarábal už aj viac. „Tri semestre som učil na univerzite v Dánsku aj na univerzitách vo Viedni. Tri týždne pred tým, ako mi ponúkli kreslo vo vláde, som dostal ponuku ísť opäť do Dánska. Finančne by to bolo oveľa výhodnejšie. Ponuka znela na tridsaťpäťtisíc dánskych korún, čo je asi dvestotisíc slovenských, mesačne za štyri hodiny učenia týždenne.“
Miklós si vybral post ministra. Vtedy ešte nevedel, či v samostatnej Slovenskej republike dostane takú ponuku ešte raz. Osudové okamihy vlastne vždy prežil v Maďarsku. V auguste 1968, keď k nám vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, aj v novembri 1989, keď sa rúcal komunistický režim. Zhodou okolností bol v oboch termínoch u južných susedov na konferenciách.
Hneď nato sa stal zakladateľom prvej zo strán, čo vznikli po revolúcii. „Išlo o Trend tretieho tisícročia so skratkou TTT.“ V prvých voľbách kandidoval v koalícii s VPN. Miklós však na kandidátke chýbal. „Mysleli sme si, že budeme veľmi slávni, ale bola to intelektuálne orientovaná strana na trvalo udržateľný rozvoj. Bol som jej ideológom. Nechcelo sa mi ísť do politiky.“ Po vtedajších voľbách sa stal námestníkom ministra životného prostredia.
Politika
V roku 1992 už Miklós kandidoval za Maďarskú občiansku stranu, poslancom sa nestal, v posledných parlamentných voľbách nebol ani na kandidátke SMK. Ministrom sa stal na základe odbornej nominácie. „Ministerský post nikdy nebol mojím cieľom, ale politika je nevyspytateľná. Chcem sa jej venovať naďalej, rád by som dokončil rozrobené veci. Prvýkrát kandidujem do parlamentu na zvoliteľnom mieste, chcem si vyskúšať legislatívnu prácu.“
Rozhodol sa tak napriek tomu, že mu jeden z členov vlády, ktorý sa vrátil do parlamentu, po mesiaci povedal, že je to nuda. „Uvidíme.“
O nedostatok kamarátov sa pri parlamentnej práci nebojí. Napriek tomu, že sa k sebe správajú ako tvrdá konkurencia, v zákulisí si s mnohými rozumie. „Ja sa viem dobre porozprávať aj so Sitekom, s Jariabkom, Topolim, Ftáčnikom. Dúfam, že nemám nepriateľov. V rámci zábavy sa, samozrejme, občas troška podpichneme aj v otázke národnosti. Ale naozaj ide vždy len o žart.“
Rodina
Miklós totiž vylučuje, že by bola SMK nacionalistickou stranou. „My sa staráme aj o maďarskú menšinu, iné stany nie. Preto to možno vyzerá tak, že sa staráme iba o ňu.“ Doma sa zhovárajú po maďarsky, pri návštevách aj v slovenčine. „Nemám problémy ani s angličtinou, nemčinou, prednášal som po rusky.“
V súkromí sa však o politike nebavia. Má rád aj slovenský nápoj – pivo. „Ale rastie mi z neho brucho. Tak si dám občas aj červené víno alebo domácu pálenku.“ Maďarský minister obľubuje aj bryndzové halušky, ale guláš a halászlé tiež. „Najviac však plnenú kapustu a štrúdľu.“ Folklórny súbor, v ktorom tancoval, bol vlastne „zmiešaný“. ROMAN KRPELAN
