Rodina je Figeľovým zázemím.
FOTO – ARCHÍV
Keď položíte opozičným politikom otázku, koho si zo súčasnej koalície vážia, deväť z desiatich vám odpovie – Jána Figeľa. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a dvojka v KDH sa pritom nezjavuje na prvých stránkach novín a na titulkách časopisov. Nevyjadruje sa totiž ku všetkému, okrem svojho poslania – je vyjednávačom Slovenska pre vstup do EÚ. To, že Slovensko dobehlo prvú skupinu krajín uchádzajúcich sa o členstvo v únii, je nepochybne jeho zásluha.
Ján Figeľ sa sám a vedome snaží, aby sa o ňom mimo profesie hovorilo čo najmenej. Možno aj preto sa viac vie o „Figeľovej kauze“ s pridelením bytu ako o tom, že adoptoval dvanásťročného indického chlapca.
O čom sa teda hovorí
Byt v centre hlavného mesta dostal Ján Figeľ až v roku 1990, po niekoľkých rokoch čakania. Prvýkrát oň požiadal už v roku 1995. Získal priestory, ktoré neboli upravené na bývanie, sám ich musel na svoje náklady zrekonštruovať. Dnes tam býva so svojou šesťčlennou rodinou. „Skutočne pre mňa nebolo jednoduché dochádzať do rodného Čaklova, takmer päťsto kilometrov.“
Jeho najstaršia dcéra Mária má osemnásť, Jana sedemnásť, Eva štyri roky a jediný syn Adam deväť rokov. „Samozrejme, vytýkajú mi, že nie som často doma, ale staršie deti si už svojím spôsobom na to zvykli. Najviac si to vyčítam voči Adamkovi, syn predsa len potrebuje viac otca.“
Čo sa týka Figeľom adoptovaného indického chlapca, pochádza takisto z väčšej rodiny, z päťčlennej. Volá sa Roshan Klaist D‘Souza a rodina ho adoptovala prostredníctvom slovenskej katolíckej charity. Nejde o klasickú opateru, Figeľ len každý mesiac finančne prispieva na jeho život a vzdelanie. „Mám jeho fotografiu, v živote som sa s ním však nestretol.“
Od elektroniky k politike
Figeľ sa dostal do politiky krátko po revolúcii, predtým bol výskumným pracovníkom pre tyristorové a tranzistorové meniče. Tie sú súčasťou elektrických pohonov. Jeho snom bolo vytvoriť si pokojné domáce zázemie a založiť malú firmu. Už vtedy však vedel, že chce byť zároveň aktívny vo verejnom živote.
S Čarnogurským a Mikloškom sa osobne spoznal po revolúcii, stal sa predsedom okresného centra KDH a mal k nim veľmi blízko. „V roku 1992 ma ľudia v okrese presviedčali, že nemôžem presviedčať iných, aby sa viac angažovali, ak tak nebudem robiť aj ja.“
Voľby v tom istom roku ho vrhli do veľkej politiky, stal sa poslancom parlamentu. „Tam sa skončil môj usporiadaný malý svet, posunul som sa do inej dimenzie. Jedným z mojich koníčkov bola angličtina, to ma posunulo do Rady Európy, kde sme sa usilovali o členstvo. Čo sa aj podarilo.“ Figeľ sa stal expertom KDH na medzinárodnú politiku.
Dnes nosí zo zahraničia nielen dobré správy pre Slovensko, ale aj drobnosti a sladkosti pre deti. Možno preto, že sen o pokojnom živote im nesplnil. „V minulosti som zvykol priniesť manželke šatku. Keď boli dievčatá menšie, tak som si dovolil kúpiť aj detské šaty. Dnes si to už netrúfnem.“
Nešťastie nechodí len po horách
Napriek tomu sa Figeľ zatiaľ zavesiť politiku na klinec nechystá. „Súvisí to so zodpovednosťou, budem kandidovať do parlamentu. Veci treba doťahovať do konca. Všetky rokovania o vstupe do Európskej únie sa skončia pravdepodobne začiatkom budúceho roka.“
Priznáva, že boli situácie, keď na odchod z politiky myslel. „Bolo to po nešťastnom páde pri futbalovom zápase a úraze krčnej chrbtice. Od septembra som bol trikrát operovaný. Niekedy som si povedal, že fyzicky už je toho dosť. Psychicky ale nie. Zostávam.“
Veľa však uvažoval o tom, či tá udalosť nebola výkričníkom, výstrahou, aby bol pripravený na zásadné životné zmeny. „Vo chvíli, keď sa človek ocitne na lôžku bez pohybu, musí rozmýšľať nad všetkým.“ Vtedy si uvedomil ešte nástojčivejšie, že najradšej relaxuje doma, v prítomnosti celej početnej rodiny. „Je pre mňa absolútnym zázemím. Kde nie sú stresy.“
Rád chodieva aj do rodného Čaklova, kde majú dom, záhradu a chalupu po otcovi. „V zime je však neobývateľná. Ide o kamenný dom, aký sa dnes väčšinou dáva búrať.“ Nemá ani auto, na východ jazdí rodina vlakom. Posledného Forda Sierru predali pred troma rokmi.
A či neľutuje to, že neodišiel za svojimi východniarskymi priateľmi do SDKÚ? Kedysi mali k sebe s Mikulášom Dzurindom veľmi blízko.
Po tom, ako ho KDH nepostavilo bokom a je dvojkou na kandidátke po predsedovi Hrušovskom, už zrejme nie – možno sa však len domnievať. Ján Figeľ je totiž natoľko spravodlivým mužom, že na dohady a konštrukcie poškodzujúce ktorúkoľvek stranu zásadne neodpovedá.
ROMAN KRPELAN
