Dnes začnem najprv ospravedlnením. Ale neostáva vám nič iné, než sa uspokojiť len s ním.
Toľko pokus o vtipný začiatok, v ktorom som chcel nenápadne upozorniť , že som v rebríčku Top 40 českých médií skončil na 38. mieste.
Rebríček zostavil mesačník Forbes, ktorý v Česku vychádza iba od novembra minulého roku. Štyridsiatka najvplyvnejších Čechov v médiách je jeho prvým pôvodným, neprevzatým rebríčkom. Má celkovo očakávanú podobu: v prvej desiatke sú výhradne šéfovia a majitelia veľkých médií (na prvom mieste riaditeľ Novy, na druhom šéfka vydavateľstva Ringier a na treťom riaditeľ verejnoprávnej televízie).
V druhej desiatke sa s manažérmi začínajú mixovať šéfredaktori (denníkov Blesk, MF Dnes a Lidových novín), aby ovládali tretiu desiatku. No a štvrtá desiatka ostala pre zabávačov: okrem iného Leoš Mareš, Jan Kraus ... a moja maličkosť.
Rebríček vzbudil značnú pozornosť, logicky výlučne zasa len v médiách. Väčšinu mien z neho bežní konzumenti televízie, internetu či novín asi nepoznajú.
Aký je teda ich skutočný vplyv? Šéfredaktor českého Forbesu v úvode rebríčka píše, že sú v ňom ľudia, ktorí „pomáhajú namiešať náladu a pohľad na svet“. Otázka znie, do akej miery.
Deň či dva pred uverejnením rebríčka na seba zhodou okolností opäť upozornil prezidentov vicekancelár a „zlý muž z Hradu“ Petr Hájek. Vyhlásil, že „médiá ovládli náš svet a na voľby už nemá cenu chodiť“. Odvážne vyhlásenie od človeka, ktorého počúva úradujúca hlava štátu a ktorý svoju kariéru, akoby normalizačný novinár a neskôr zakladateľ časopisu Reflex, v médiách sám začal.
Má šancu, ak Forbes raz zostaví štyridsiatku najvplyvnejších českých kuriozít. Lenže podľa informácií z redakcie teraz Forbes pracuje na rebríčku českých miliardárov. Takže zasa nuda.
