Podzemná rieka či mrakodrapy. Betónové kolosy stále vznikajú

Sivé monštrá nie sú len dedičstvom minulosti, stavajú sa aj teraz.

Priehrada Tri rokliny.

Betón sa len málokedy spája s pozitívnymi vecami. Betónová džungľa je pre mnohých symbolom toho, ako by nemalo vyzerať mesto a ako väčšina východoeurópskych metropol vyzerá.

Ani mnohoprúdové diaľnice či obrovské mosty nepatria medzi budovy, ktoré bežní ľudia označia za architektonickú perlu.

Nejde len o megalomanské budovy z čias komunizmu, podobné stavby vznikajú po celom svete aj teraz.

Priehrada Tri rokliny

Mala to byť pýcha rýchlo rastúcej krajiny a ukážka toho, čo vie Čína postaviť. Do istej miery sa to komunistickému režimu aj podarilo, no ukázal aj veci, ktoré nechcel.

V tomto prípade bola výstavba najväčšej vodnej elektrárne na svete, ktorú dokončili v roku 2006, dôležitejšia ako právo milióna ľudí na bývanie tam, kde žijú. Preto ich odsunuli. Mnohí sa stále sťažujú, no režim ich nepočúva, radšej sa chváli číslami.

Pri výstavbe použili šestnásť miliónov kubických metrov betónu, v jednom momente na priehrade pracovalo 26-tisíc obyvateľov. Tri rokliny vyrábajú dve percentá spotreby elektrickej energie celej krajiny.

Vláda príliš nespomína ani ďalšie negatíva projektu. Okrem milióna vysťahovaných je to aj sto ľudí, ktorí pri výstavbe zomreli, či vyšší výskyt zosuvov pôdy a znečistenie v okolí megastavby.

Tri rokliny sa môžu javiť ako príbeh úspechu, no úspechu za každú cenu.

Panamský kanál

Námorníkov muselo pred niečo viac ako storočím veľmi frustrovať, keď museli pre 82 kilometrov široký pás pevniny obchádzať celú Južnú Ameriku.

Preto vznikol začiatkom 20. storočia projekt Panamského kanála, ktorý bol v tom čase najväčšou konštrukciu na svete – pri jeho výstavbe použili 3,8 milióna kubických metrov materiálu.

Doba sa za ten čas posunula. To, čo stačilo pred 80 rokmi, bolo na začiatku nového tisícročia už málo. Po otvorení v roku 1914 prešlo kanálom asi tisíc lodí ročne, v roku 2008 už štrnásťkrát viac.

Lode sú navyše stále väčšie, kanál treba prehĺbiť aj rozšíriť.

Takmer sto rokov po spustení megalomanského projektu sa začala jeho megalomanská rekonštrukcia. Tá má stáť takmer štyri miliardy eur a dokončiť by ju mali v roku 2014.

Ide o taký obrovský projekt, že ho museli schváliť občania v referende. Za boli tri štvrtiny hlasujúcich.

Podľa kritikov pritom vôbec nie je isté, že sa náklady krajine vrátia. Výstavba sa totiž začala ešte pred hospodárskou krízou a počítalo sa, že medzi Čínou a Spojenými štátmi sa bude prepravovať stále viac tovarov. V súčasnosti to už také isté nie je.

Ozývajú sa aj ekologickí aktivisti. Rozšírený kanál podľa nich môže spôsobiť, že sa slaná voda dostane medzi zásoby pitnej vody, ktorú krajina berie z jazera neďaleko kanála.

Väčšina Panamčanov sa však teší. Rozšírenie, ktoré znamená využitie ďalšieho 4,8 milióna kubických metrov betónu, by malo krajine priniesť desaťtisíce pracovných miest. A pre mnohých je kanál aj symbolom národnej hrdosti.

Kaddáfího megarieka

Počas vojny v Líbyi to kritici zásahu mnohokrát spomenuli ako jednu z najväčších zásluh diktátora Muammara Kaddáfího. Dostal vodu z juhu krajiny a zadarmo ju prerozdeľoval bežným Líbyjčanom, hovorili.

Pravdou je, že Kaddáfí naozaj vybudoval najväčšiu podzemnú sieť potrubí a akvaduktov na svete. Meria dokopy 2820 kilometrov, skladá sa z 1300 studní, z ktorých väčšina je hlboká viac ako 500 metrov. Denne zásobuje mestá na pobreží krajiny 6,5 milióna kubických metrov pitnej vody.

Úvahy o podobnom projekte sa začali, keď v 50. rokoch pri hľadaní ropy na juhu krajiny objavili prakticky nekonečné zásoby vody. No boli príliš ďaleko od obývaných miest.

Túto myšlienku v 80. rokoch Kaddáfí prebral a spustil projekt, na ktorom si chcel vybudovať imidž panovníka mysliaceho na svojich občanov.

Celkové náklady na megarieku sa vyšplhali na takmer dvadsať miliárd eur. Režim sa rád chválil, že na výstavbu nepotreboval žiadne zdroje zo zahraničia ani pôžičky. Zisky z ropy mu na to s prehľadom stačili.

Projekt obrovskej umelej rieky však ukázal aj to, aká zraniteľná je teraz Líbya. Pri bombardovaní spojeneckými vojskami aj vláda upozorňovala, že pre bombardovanie NATO môžu ostať milióny ľudí bez vody, ak bomby trafia niektorú z kľúčových rúr. NATO zas odpovedalo tým, že v niektorých podzemných objektoch armáda schováva ťažkú techniku.

Most nad zálivom Ťia-čou

Číňanom sa podarilo skrátiť štvorhodinovú cestu medzi mestami Čin-tao a Chuang-tao na pol hodiny. Pomerne jednoducho – postavili najväčší morský most na svete.

Meria viac ako 42 kilometrov, cesta na ňom má šesť prúdov, denne po ňom prejde 30-tisíc áut. Most stojí na 5200 pilieroch, pri stavbe použili 2,3 milióna kubických metrov betónu, postavili ho za štyri roky za 1,72 miliardy eur. Na európske pomery neuveriteľne rýchlo a lacno.

Prvé autá prešli minulý rok, keď komunistická strana oslavovala 90. výročie svojho vzniku. S tým súvisí aj kritika. Novinár čínskej televízie sa pokúsil odhaliť pochybenia na moste. Na jednom mieste sa mu podarilo dokonca odmontovať časti ochranných bariér, inde zas nefungovalo osvetlenie.

Čínski komunisti vraj opäť uprednostnili skoré dokončenie projektu pred jeho bezpečnosťou. Na oslavy už most jednoducho musel byť hotový.

Dubajská veža Burdž

Ešte pred pár rokmi bol Dubaj len málo významným púštnym mestom. Odvtedy sa však zmenilo veľa. Šejkovia vďaka ropným dolárom vystavali mrakodrapy, pri ktorých je prestíž dôležitejšia ako ich využitie. Príkladom je najvyššia budova sveta veža Burdž.

Meria 828 metrov, pre porovnanie, Eiffelova vežia meria tristo metrov. Stála 800 miliónov dolárov a má 162 poschodí. Na jej stavbu použili 330-tisíc kubických metrov betónu, naraz na nej pracovalo dvanásťtisíc robotníkov. Sú v nej byty, kancelárie, hotely, reštaurácie aj vyhliadková plošina.

Šejkov nezastavil ani fakt, že pre hospodársku krízu sa Dubaj dostal na pokraj bankrotu. „Krízy prichádzajú, krízy odchádzajú. Staviame pre nadchádzajúce roky,“ povedal pri otvorení budovy šéf firmy Muhammad Alabbar.

Od začiatku roka 2010 sa na najvyššiu budovu prišlo pozrieť asi milión zvedavých ľudí. O prenájom priestorov však veľký záujem nie je.

Vlastníci majú stále problémy s nevyužitými kanceláriami a bytmi. Na dvojročnej stavbe sa už ukázali aj problémy s kanalizáciou či výťahmi. Tie deväť mesiacov po otvorení uväznili na 45 minút pätnástich turistov. O život sa báli 124 poschodí nad zemou.

ico

Ide o betón, ide o život

Málo známym faktom je, že betón dokáže zachrániť ľudský život. Najmä tam, kde nie je.

Napríklad chôdza bez topánok po zemi je hlavnou príčinou nákazy mechovcami. Tieto parazity najmä v Afrike napadajú ľudí tak, že sa im cez kožu dostanú do tráviaceho traktu a spôsobia veľké problémy.

Choré dieťa potom často nechodí do školy, čo ohrozí celú jeho budúcnosť. Ak by dieťa žilo v dome s betónovou podlahou obkolesené betónovými cestami, riziko je oveľa menšie.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 785
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 607
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 326
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 128
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 579
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 596
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 244
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 006
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 797
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 721

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

Pápež žiada o potravinovú pomoc pre obete hladomoru v Južnom Sudáne

V Južnom Sudáne trpí hladom podľa správy OSN a miestnej vlády približne stotisíc obyvateľov.

V čínskej provincii budú za tipy na teroristov vyplácať vysoké odmeny

Prefektúra Chotan, kde minulý mesiac došlo k smrteľnému útoku nožom, vyčlenila na takéto odmeny zhruba 14,2 milióna eur.

Egyptskí islamisti upálili dvoch koptských kresťanov

K brutálnej vražde došlo na nepokojnom Sinajskom polostrove, kde operujú extrémisti z Islamského štátu.

Rozdiel troch rokov. Majdan z februára 2014 a dnešný majú niečo spoločné

Najčiernejší deň bol 20. február 2014, keď ostreľovači pálili do davu ľudí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop