Podzemná rieka či mrakodrapy. Betónové kolosy stále vznikajú

Sivé monštrá nie sú len dedičstvom minulosti, stavajú sa aj teraz.

Priehrada Tri rokliny.

Betón sa len málokedy spája s pozitívnymi vecami. Betónová džungľa je pre mnohých symbolom toho, ako by nemalo vyzerať mesto a ako väčšina východoeurópskych metropol vyzerá.

Ani mnohoprúdové diaľnice či obrovské mosty nepatria medzi budovy, ktoré bežní ľudia označia za architektonickú perlu.

Nejde len o megalomanské budovy z čias komunizmu, podobné stavby vznikajú po celom svete aj teraz.

Priehrada Tri rokliny

Mala to byť pýcha rýchlo rastúcej krajiny a ukážka toho, čo vie Čína postaviť. Do istej miery sa to komunistickému režimu aj podarilo, no ukázal aj veci, ktoré nechcel.

V tomto prípade bola výstavba najväčšej vodnej elektrárne na svete, ktorú dokončili v roku 2006, dôležitejšia ako právo milióna ľudí na bývanie tam, kde žijú. Preto ich odsunuli. Mnohí sa stále sťažujú, no režim ich nepočúva, radšej sa chváli číslami.

Pri výstavbe použili šestnásť miliónov kubických metrov betónu, v jednom momente na priehrade pracovalo 26-tisíc obyvateľov. Tri rokliny vyrábajú dve percentá spotreby elektrickej energie celej krajiny.

Vláda príliš nespomína ani ďalšie negatíva projektu. Okrem milióna vysťahovaných je to aj sto ľudí, ktorí pri výstavbe zomreli, či vyšší výskyt zosuvov pôdy a znečistenie v okolí megastavby.

Tri rokliny sa môžu javiť ako príbeh úspechu, no úspechu za každú cenu.

Panamský kanál

Námorníkov muselo pred niečo viac ako storočím veľmi frustrovať, keď museli pre 82 kilometrov široký pás pevniny obchádzať celú Južnú Ameriku.

Preto vznikol začiatkom 20. storočia projekt Panamského kanála, ktorý bol v tom čase najväčšou konštrukciu na svete – pri jeho výstavbe použili 3,8 milióna kubických metrov materiálu.

Doba sa za ten čas posunula. To, čo stačilo pred 80 rokmi, bolo na začiatku nového tisícročia už málo. Po otvorení v roku 1914 prešlo kanálom asi tisíc lodí ročne, v roku 2008 už štrnásťkrát viac.

Lode sú navyše stále väčšie, kanál treba prehĺbiť aj rozšíriť.

Takmer sto rokov po spustení megalomanského projektu sa začala jeho megalomanská rekonštrukcia. Tá má stáť takmer štyri miliardy eur a dokončiť by ju mali v roku 2014.

Ide o taký obrovský projekt, že ho museli schváliť občania v referende. Za boli tri štvrtiny hlasujúcich.

Podľa kritikov pritom vôbec nie je isté, že sa náklady krajine vrátia. Výstavba sa totiž začala ešte pred hospodárskou krízou a počítalo sa, že medzi Čínou a Spojenými štátmi sa bude prepravovať stále viac tovarov. V súčasnosti to už také isté nie je.

Ozývajú sa aj ekologickí aktivisti. Rozšírený kanál podľa nich môže spôsobiť, že sa slaná voda dostane medzi zásoby pitnej vody, ktorú krajina berie z jazera neďaleko kanála.

Väčšina Panamčanov sa však teší. Rozšírenie, ktoré znamená využitie ďalšieho 4,8 milióna kubických metrov betónu, by malo krajine priniesť desaťtisíce pracovných miest. A pre mnohých je kanál aj symbolom národnej hrdosti.

Kaddáfího megarieka

Počas vojny v Líbyi to kritici zásahu mnohokrát spomenuli ako jednu z najväčších zásluh diktátora Muammara Kaddáfího. Dostal vodu z juhu krajiny a zadarmo ju prerozdeľoval bežným Líbyjčanom, hovorili.

Pravdou je, že Kaddáfí naozaj vybudoval najväčšiu podzemnú sieť potrubí a akvaduktov na svete. Meria dokopy 2820 kilometrov, skladá sa z 1300 studní, z ktorých väčšina je hlboká viac ako 500 metrov. Denne zásobuje mestá na pobreží krajiny 6,5 milióna kubických metrov pitnej vody.

Úvahy o podobnom projekte sa začali, keď v 50. rokoch pri hľadaní ropy na juhu krajiny objavili prakticky nekonečné zásoby vody. No boli príliš ďaleko od obývaných miest.

Túto myšlienku v 80. rokoch Kaddáfí prebral a spustil projekt, na ktorom si chcel vybudovať imidž panovníka mysliaceho na svojich občanov.

Celkové náklady na megarieku sa vyšplhali na takmer dvadsať miliárd eur. Režim sa rád chválil, že na výstavbu nepotreboval žiadne zdroje zo zahraničia ani pôžičky. Zisky z ropy mu na to s prehľadom stačili.

Projekt obrovskej umelej rieky však ukázal aj to, aká zraniteľná je teraz Líbya. Pri bombardovaní spojeneckými vojskami aj vláda upozorňovala, že pre bombardovanie NATO môžu ostať milióny ľudí bez vody, ak bomby trafia niektorú z kľúčových rúr. NATO zas odpovedalo tým, že v niektorých podzemných objektoch armáda schováva ťažkú techniku.

Most nad zálivom Ťia-čou

Číňanom sa podarilo skrátiť štvorhodinovú cestu medzi mestami Čin-tao a Chuang-tao na pol hodiny. Pomerne jednoducho – postavili najväčší morský most na svete.

Meria viac ako 42 kilometrov, cesta na ňom má šesť prúdov, denne po ňom prejde 30-tisíc áut. Most stojí na 5200 pilieroch, pri stavbe použili 2,3 milióna kubických metrov betónu, postavili ho za štyri roky za 1,72 miliardy eur. Na európske pomery neuveriteľne rýchlo a lacno.

Prvé autá prešli minulý rok, keď komunistická strana oslavovala 90. výročie svojho vzniku. S tým súvisí aj kritika. Novinár čínskej televízie sa pokúsil odhaliť pochybenia na moste. Na jednom mieste sa mu podarilo dokonca odmontovať časti ochranných bariér, inde zas nefungovalo osvetlenie.

Čínski komunisti vraj opäť uprednostnili skoré dokončenie projektu pred jeho bezpečnosťou. Na oslavy už most jednoducho musel byť hotový.

Dubajská veža Burdž

Ešte pred pár rokmi bol Dubaj len málo významným púštnym mestom. Odvtedy sa však zmenilo veľa. Šejkovia vďaka ropným dolárom vystavali mrakodrapy, pri ktorých je prestíž dôležitejšia ako ich využitie. Príkladom je najvyššia budova sveta veža Burdž.

Meria 828 metrov, pre porovnanie, Eiffelova vežia meria tristo metrov. Stála 800 miliónov dolárov a má 162 poschodí. Na jej stavbu použili 330-tisíc kubických metrov betónu, naraz na nej pracovalo dvanásťtisíc robotníkov. Sú v nej byty, kancelárie, hotely, reštaurácie aj vyhliadková plošina.

Šejkov nezastavil ani fakt, že pre hospodársku krízu sa Dubaj dostal na pokraj bankrotu. „Krízy prichádzajú, krízy odchádzajú. Staviame pre nadchádzajúce roky,“ povedal pri otvorení budovy šéf firmy Muhammad Alabbar.

Od začiatku roka 2010 sa na najvyššiu budovu prišlo pozrieť asi milión zvedavých ľudí. O prenájom priestorov však veľký záujem nie je.

Vlastníci majú stále problémy s nevyužitými kanceláriami a bytmi. Na dvojročnej stavbe sa už ukázali aj problémy s kanalizáciou či výťahmi. Tie deväť mesiacov po otvorení uväznili na 45 minút pätnástich turistov. O život sa báli 124 poschodí nad zemou.

ico

Ide o betón, ide o život

Málo známym faktom je, že betón dokáže zachrániť ľudský život. Najmä tam, kde nie je.

Napríklad chôdza bez topánok po zemi je hlavnou príčinou nákazy mechovcami. Tieto parazity najmä v Afrike napadajú ľudí tak, že sa im cez kožu dostanú do tráviaceho traktu a spôsobia veľké problémy.

Choré dieťa potom často nechodí do školy, čo ohrozí celú jeho budúcnosť. Ak by dieťa žilo v dome s betónovou podlahou obkolesené betónovými cestami, riziko je oveľa menšie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  2. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  3. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  4. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  5. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  4. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  5. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  6. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  7. Company´s autumn in the High Tatras
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  10. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 32 335
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 25 663
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 999
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 466
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 646
  6. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 7 198
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 111
  8. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 6 415
  9. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 070
  10. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 4 389

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia obvinila dve lekárky pre smrť dievčaťa. Zomrelo od smädu

Opätovné vyšetrovanie nariadila Generálna prokuratúra.

SVET

Saudská Arábia vraždu novinára plánovala, vyhlásil Erdogan

Turecký prezident viní Saudskú Arábiu z vraždy.

DOMOV

Lipšic podáva trestné oznámenie na Petra Tótha za ohováranie

Podľa Lipšica Tóth pokračuje v diskreditačných kampaniach.

Neprehliadnite tiež

Dialóg medzi Ruskom a USA sa postupne obnovuje, tvrdí ruský minister obrany

Sergej Šojgu prijal v Moskve poradu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť.

Francúzska polícia vypratáva utečenecký tábor pri meste Dunkerque

Migrantov pošlú do prijímacích centier, kde úrady zistia, či chcú požiadať o azyl.

Turecko bude spolupracovať s medzinárodným vyšetrovaním, ak dostane žiadosť

Turecké médiá vyhlasujú, že novinára zavraždilo saudskoarabské komando.

Saudská Arábia vraždu novinára plánovala, vyhlásil Erdogan

Turecký prezident viní Saudskú Arábiu z vraždy.