Belehrad 7. júna (TASR) - Vysokí predstavitelia USA koncom marca diskutovali o novom usporiadaní Balkánu. V dnešnom vydaní o tom informuje belehradský denník Glas javnosti.
Na stretnutí, ktoré sa vo Washingtone konalo 28. marca boli prítomní predstavitelia amerického ministerstva obrany, zahraničných vecí, Bieleho domu, Ústrednej spravodajskej služby (CIA), ako aj bývalí šéfovia diplomacií Veľkej Británie a USA, David Owen a Henry Kissinger, tvrdí denník, ktorý zverejnil novú mapu, údajne získanú z washingtonského Balkánskeho inštitútu.
Podľa zverejnených plánov by malo byť Kosovo rozdelené na dve časti: južná by mala pripadnúť Albánsku a severná Srbsku. Okrem južného Kosova by mala byť k Albánsku na základe etnického princípu pričlenená aj západná časť Macedónska.
Srbsko a Čiernu Hora tvorcovia novej mapy považujú za jeden štát, ku ktorému je pričlenená aj Srbská republika (RS) v Bosne a časť jadranského pobrežia pri spornom polostrove Prevlaka.
Na etnickom princípe by mala byť rozdelená aj Bosna a Hercegovina. Okrem pričlenenia RS k Srbsku, Chorvátsko by malo získať prevažne Chorvátmi obývané územia Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH). Na zvyšnom území Bosny a Hercegoviny by mal vzniknúť samostatný štát bosnianskych Moslimov.
V rámci nového usporiadania by malo Turecko získať časť Bulharska a Maďarsko časť Rumunska, tvrdí Glas javnosti.
Lord Owen, ktorý začiatkom 90. rokov pôsobil ako osobitný poverenec EÚ pre Balkán, začiatkom marca tohto roku vyvolal búrlivú diskusiu, keď v článku pre denník The Wall Street Journal vyzval na "nové vydanie Berlínskeho kongresu" z roku 1878. Okrem udelenia nezávislosti pre Kosovo Owen v článku podporil aj myšlienku pričlenenia Srbskej republiky v Bosne k Juhoslávii. V súvislosti s Macedónskom uviedol, že nevidí žiadne "geografické riešenie". Západní diplomati a politici Owena za jeho návrhy ostro kritizovali.
Návrh na rozdelenie Kosova nedávno predniesol aj srbský vicepremiér Nebojša Čovič a v Macedónsku sa objavili návrhy na výmenu územia s Albánskom.
Na Berlínskom kongrese sa európske veľmoci pod vedením nemeckého ríšskeho kancelára Otta von Bismarcka dohodli o novom usporiadaní Balkánu. Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora získali nezávislosť, Rakúsko-Uhorsko právo na obsadenie Bosny a Hercegoviny, ktorú v roku 1908 anektovalo.
