Takéto pocty si rodák zo stredomacedónskeho mesta Štip vyslúžil za to, že krajinu viedol v kľúčových časoch jej existencie.
Prezidentom Macedónska, ešte ako federatívnej republiky Juhoslávie, sa Kiro Gligorov (3.5.1917 - 1.1.2012) stal v roku 1991. Z úradu odišiel v roku 1999, kedy už Macedónsko bolo samostatná a rešpektovaná krajina, ktorej sa navyše ako jedinej vyhli krvavé boje v Juhoslávii v 90. rokoch.
Gligorov sa narodil v roku 1917, neskôr v Belehrade vyštudoval právo. Počas druhej svetovej vojny sa pridal k protifašistickému odboju a medzi partizánmi bojoval proti nemeckým okupantom. V roku 1944 vstúpil do komunistickej strany.
Za éry Titovej komunistickej Juhoslávie zastával Gligorov viacero dôležitých vládnych funkcií: medzi nimi aj ekonomického ministra na federálnej úrovni. Presadzoval protrhové reformy.
Do kresla prezidenta Macedónska zasadol v januári 1991, po vôbec prvých demokratických voľbách v krajine. Keď už začal konflikt v Chorvátsku a po krátkej vojne sa odtrhlo aj Slovinsko, Macedónsko v septembri usporiadalo referendum o nezávislosti. Hlas ľudu znel, vyhlásiť samostatnosť.
Na rozdiel od Slovinska či Chorvátska nechal juhoslovanský líder Slobodan Miloševič Macedóncov tak. Jedným z dôvodov bolo aj to, že na macedónskom území sa nachádzala len málo početná srbská menšina, prispel k tomu však aj Gligorov. Ten vyjednal aj stiahnutie juhoslovanskej armády z krajiny o rok neskôr.
Nová krajina musela zápasiť s početnou albánskou menšinou, ktorá žiadala väčšie práva, ale aj so svojim gréckym susedom, ktorému sa nepáčilo meno nového štátu.
V októbri 1995 Gligorov prežil pokus o atentát. Bomba doteraz nezisteného páchateľa nastražená v jeho aute zabila dvoch ľudí, prezident prišiel o oko a štyri mesiace strávil v nemocnici. Na tvári mu zostali jazvy, no prežil a dovládol až do konca svojho druhého prezidentského obdobia v roku 1999. (vas)
