Bratislava 7. júna (TASR) - Kultúrne a prírodné dedičstvo je neoceniteľným a nenahraditeľným vlastníctvom každého národa, ale aj celého ľudstva. Členské štáty UNESCO v roku 1972 prijali dohovor, ktorý sa týka ochrany svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Pre Československú federatívnu republiku nadobudol platnosť 15. februára 1991 na základe jej listiny o prijatí Dohovoru o ochrane svetového dedičstva. Viazanosť SR dohovorom vyplýva z jej sukcesie do medzinárodných zmlúv a záväzkov predchádzajúceho štátu. Dohovor je uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 159/1991.
Výbor svetového dedičstva stanovuje na základe nominácií predložených členskými štátmi kultúrne a prírodné dedičstvo s výnimočnou univerzálnou hodnotou, ktoré má byť chránené na základe dohovoru. Výbor monitoruje stav ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva zapísaného v Zozname svetového dedičstva a v prípade naliehavej potreby rozhoduje, ktoré zo zapísaných budú preradené do Zoznamu svetového dedičstva v ohrození. Výbor ďalej stanovuje, akým spôsobom a za akých podmienok budú môcť byť čo najúčelnejšie využité zdroje Fondu svetového dedičstva na pomoc členským štátom pri ochrane ich kultúrneho a prírodného dedičstva.
V decembri 1993 boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva tri slovenské lokality, a to Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec. Štvrtou lokalitou kultúrneho dedičstva Slovenska zaradenou do Zoznamu svetového dedičstva je od 30. novembra 2000 historické jadro mesta Bardejov.
S prírodnou lokalitou Slovenský kras (Dobšinská ľadová jaskyňa) spolu s jaskynným systémom Aggtelek v Maďarsku má Slovensko v Zozname svetového dedičstva už päť lokalít.
Podpísaním dohovoru sa Slovenská republika zaviazala plniť jeho podmienky, podľa ktorých je povinnosťou každého zmluvného štátu zabezpečiť ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdanie tohto kultúrneho dedičstva budúcim generáciám.
