Cestou na silvestrovskú oslavu nám nad hlavami lietadlá kreslili na čistom belasom nebi obrovské písmená: RU. Žeby kula čosi ruská menšina? Nie. Tretie písmeno vyzeralo na G.
Zmysel posolstva nám unikol, lebo sme vošli do bočných uličiek, ktoré prekrývali husté stromoradia. Keď sme opäť videli na nebo, písmená sa rozmazali.
Na fliačikoch verejných pozemkov boli ľudia. Naši hostitelia, ktorí bývajú v jednom z činžiakov na brehu zálivu, podotkli, že podaktorí tam táboria už od rána.
Takto sú obsadené všetky verejné kóty, z ktorých je výhľad na slávny Prístavný most z prvej polovice minulého storočia a výškové budovy v centre.
Výhodou týchto odľahlejších miest je to, že sa tam dá čakať na veľkolepý ohňostroj za niekoľko miliónov dolárov s fľaškou alkoholu.
V preľudnenom centre je to zakázané a polícia dbá o to, aby zákaz nezostal iba na papieri. Alkohol sa tam dá len so šťastím prepašovať.
O deviatej zaburácali petardy a prvé rakety sa rozprskli nad mostom. Po nich ďalšie a ďalšie. Ľudia na balkónoch výskali. "Toto je generálka?" spýtal som sa. Bol to ohňostroj pre deti, aby nemuseli čakať na ten dospelácky o polnoci. Milé.
V Perthe na západnom pobreží zato silvestrovský ohňostroj nemali vôbec. Šetria. Ani v Melbourne to nebola žiadna sláva. Začala im horieť veža váženého umeleckého centra.
Akurát v Sydney, ako ste mohli vidieť aj v televíznych správach, to opäť vyšlo.
