BRUSEL.
Rovnako ako ostatné predsedníctva aj Dánsko má svoje priority, no kríza eurozóny je najťažšia úloha s politickým charakterom: je potrebné zabezpečiť, aby sa krajiny eurozóny a krajiny, ktoré do nej nepatria, nerozišli, píše webová stránka EUobserver.
Dánska premiérka Helle Thorningová-Schmidtová, jedna z mála stredoľavých politikov v únii, na svojom prvom summite EÚ v decembri v Bruseli zažila vážnosť situácie, v ktorej sa krajiny eurozóny nachádzajú. Na konci dlhotrvajúcich debát sa 17 krajín eurozóny dohodlo na vytvorení medzivládneho paktu, ktorého cieľom je sprísniť fiškálnu disciplínu.
Deväť krajín mimo eurozóny vrátane Dánska sa zaviazalo nakoniec pakt podporiť, zatiaľ čo Británia povedala zásadné nie. V nastávajúcich týždňoch sa budú krajiny EÚ venovať dopracovaniu detailov paktu, čo môže v Dánsku vyvolať nakoniec volanie po referende o tejto otázke, keďže koaličná vláda je zložená aj z euroskeptickej ľavice, ktorá sa stavia proti dohode z decembrového summitu.
Rovnako ako Poľsko, ktoré sa v sobotu s predsedníctvo v EÚ lúči, aj Dánsko bude klásť dôraz na každodennú politiku, aj keď kríza v eurozóne bude tlačiť členské krajiny do ďalších mimoriadnych summitov, stretnutí a rozhodnutí. Dôležitou úlohou pre Dánsko počas predsedníctva bude rokovanie o rozpočte EÚ na roky 2014-2020, čo je zvyčajne spojené s ťažkými diskusiami. A kríza v eurozóne robí situáciu oveľa zložitejšou.
Dánsko sa chce tiež venovať zahraničnej politike, najmä posilneniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a ďalšie rozširovanie EÚ, žiadostiam Rumunska a Bulharska o vstup do schengenského bezhraničného priestoru ako aj francúzsko-talianskym sporom pre utečencov z Tuniska. Okrem toho v roku 2012 si Francúzsko bude voliť svojho prezidenta a Nemecko sa bude pripravovať na parlamentné voľby, ktoré budú ovplyvnené otázkami fiškálnych a rozpočtových reforiem.
