BUDAPEŠŤ. Maďarský parlament prijal v piatok kontroverzný zákon o cirkvách, ktorý radikálne znižuje počet štátom podporovaných organizácií zastupujúcich veriacich.
Proti norme ešte pred jej schválením protestovala aj americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová a viaceré mimovládne organizácie.
Odborníci na problematiku sa obávajú, že zákon nie je v súlade s bežnou praxou v západoeurópskych krajinách a je v rozpore s demokratickými štandardami.
Za návrh hlasovalo 256 poslancov, proti bolo len 36. Zákon ešte 19. decembra parlamentu vrátil na dopracovanie ústavný súd, ktorému prekážali niektoré procedurálne chyby pri jeho prijímaní.
Norma vstúpi do platnosti už 1. januára, teda v rovnaký deň, ako začne v Maďarsku platiť nová, podľa niektorých takisto kontroverzná, ústava.
Počet cirkví, ktorým štát automaticky prispieva na činnosť, teraz rapídne klesne.
Budapešť bude posielať príspevky len katolíckej, reformovanej, evanjelickej a pravoslávnej cirkvi a podporu bude dostávať aj židovská komunita.
Organizácie zastupujúce ostatných veriacich budú musieť dokázať, že ich cirkev v krajine pôsobí najmenej 20 rokov.
Nebude to však také jednoduché, keďže štát ich uzná len vtedy, ak sa na tom zhodnú dve tretiny poslancov.
Clintonová už dávnejšie upozornila na to, že so zákonom budú mať Spojené štáty problém. Podľa šéfky americkej diplomacie norma porušuje "základné ľudské práva".
Medzi podporovanými cirkvami totiž nie sú budhisti, hinduisti ani moslimovia.
Socialistov označili za zločincov
V texte, ktorý sa má objaviť v novej ústave sú niekdajšia komunistická strana a MSZP označení za "zločinecké organizácie".
Maďarský parlament tiež prijal návrh zákona, ktorý vyhlasuje opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) za právneho nástupcu bývalej komunistickej strany a pripisuje im vinu za zločiny spáchané počas obdobia komunizmu.
V texte, ktorý sa má objaviť v novej ústave, nadobúdajúcej účinnosť 1. januára, sú niekdajšia komunistická strana a MSZP označení za "zločinecké organizácie".
Tento ústavný dodatok zatiaľ nemá na MSZP praktický dopad. Komentátori však podľa agentúry DPA nevylučujú, že budúcnosti ho je možné použiť na vytvorenie právneho tlaku na MSZP alebo dokonca na jej zákaz.
MSZP vznikla v roku 1989 z reformného krídla Maďarskej socialistickej robotníckej strany. Jej rozsiahly majetok bol buď zoštátnený, alebo rozdelený medzi novo vzniknuté demokratické strany. Iba malá časť zostala MSZP.
Ústavný dodatok týkajúci sa MSZP takisto umožňuje trestne stíhať bývalých funkcionárov komunistickej strany po skončení premlčacej lehoty, ak sa im dokáže spáchanie "závažného trestného činu".
Viac ako 20 rokov po demokratických zmenách dáva dodatok "príležitosť na uplatnenie spravodlivosti".
tasr
