Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
MOSKVA, PRAHA. Požiar na ruskej jadrovej ponorke Jekaterinburg sa nakoniec skončil bez obetí. Oheň, ktorý vznikol vo štvrtok poobede, sa ruským silám podarilo uhasiť.
Podľa vedenia Murmanskej oblasti aj ministerstva pre výnimočné situácie sa obyvateľstvo nemá čoho báť – k úniku radiácie nedošlo a špecialisti neustále jej úroveň v okolí nehody merajú.
Príčinou požiaru boli pravdepodobne neodborne urobené práce na trupe ponorky.
Ďalšia v slede nehôd
Ponorku K-84 Jekaterinburg vyrobili v roku 1982 v ruskom Severodvinsku. Nie je zďaleka prvým plavidlom na atómový pohon, na ktorom došlo k výnimočne nebezpečnej udalosti.
Tohto roku v auguste narazila atómová ponorka Svätý Georgij do iného plavidla, ale podľa velenia Tichooceánskej flotily sa nič vážne nestalo. Vlani vo februári horela ponorka Ak Bars, ktorá kotvila v Severodvinsku v Archangeľskej oblasti.
Oveľa tragickejšie následky mala havária atómovej ponorky Nerpa v roku 2008 – dvadsať ruských námorníkov sa otrávilo freónom, ktorý bol omylom vypustený z hasiaceho systému.
Najväčšou novodobou tragédiou však bolo potopenie atómovej ponorky Kursk v Barentsovom mori v auguste 2000. Nepodarilo sa zachrániť ani jedného zo 118 členov posádky.
Nejde zďaleka o úplný výpočet havárií ruských a sovietskych ponoriek. K prvej známej tragédii atómovej ponorky došlo v Sovietskom zväze v roku 1967, keď v Nórskom mori začalo horieť na palube Leninského Komsomolu.
Zomrelo tam vtedy 39 námorníkov.
Najväčším problémom v Rusku však nie je prevádzka atómových ponoriek či pomerne časté havárie, ale ich likvidácia. Priemerne také plavidlo vydrží fungovať 25 rokov. V Sovietskom zväze postavili 250 takýchto ponoriek.
Po skončení studenej vojny sa väčšina z nich stala zbytočnými. Lenže atómovú ponorku je nutné odborne rozobrať a zabezpečiť, aby jadrové palivo bolo bezpečne uložené.
