Izraelské političky na seba vykrikujú, že sú málo solidárne s ostatnými ženami. Nič tak nesymbolizuje ich nesolidárnosť ako hádky.
Všetko spustila najnovšia vlna útokov ultraortodoxných fanatikov na ženy. Od sácania po opľúvanie cez najvulgárnejšie nadávky.
Súhlasím s tými, ktorí hovoria, že to, čo v extrémnej forme robí malá, podľa niektorých odpadlícka sekta, nie je nový fenomén a že nerovnosť pohlaví je v Izraeli výraznejšia ako inde vo svete.
A tiež si myslím, že okrem toho, že tu často vládnu prekonané tradície, si za svoje postavenie často môžu samotné ženy. Lebo chcú byť ako muži.
Strach zo slabosti je u tunajších žien a matiek veľmi výrazný. Svoje deti vychovávajú k tomu, aby boli silné a neprejavovali emócie. To je v poriadku, keby to často neviedlo k tvrdosti.
Som tu už pár rokov a dovolím si povedať, že ženy k ženám sa tu správajú veľmi nesolidárne. Mnoho ráz som zažila u lekára, v autobuse, v herni, že sa tam nenašla jediná žena, čo by pustila sadnúť si tehotnú či staršiu ženu. Ak ma niekto vyslovene agresívne odsotil v rade pri výťahu, tak to nebol muž, ale žena.
Niekto by povedal, že je to preto, že izraelské ženy slúžia v armáde. K jemnosti im to rozhodne nepridáva, ale bezohľadné vedia byť aj ženy, čo v armáde nikdy neboli. Skôr je to výchovou.
Preto čakať, že političky budú iné ako ostatné ženy, je márne. Symbolom izraelskej ženskej politickej kariéry je Golda Meirová. V jej kuchyni sa nevarilo, ale politizovalo a intrigovalo. S mužmi. Nevie sa o tom, že by mala blízku priateľku. Súčasné izraelské političky sa jej chcú podobať, aj keď doba je iná.
Zaiste, falošná solidarita je škodlivá a kontraproduktívna. Nie je však politicky múdre nezastať sa niekoho, komu sa deje krivda. A ak chcete, ani ženské.
