TEL AVIV. Ponižujúci incident, pri ktorom skupina ultraortodoxných mužov v mestečku Bejt Šemeš neďaleko Jeruzalema napadla osemročnú školáčku, vyhnal v utorok do jeho ulíc tisícky Izraelčanov.
Protestovali proti narastajúcemu vplyvu ultraortodoxných židov, ktorí netolerantne presadzujú svoj životný štýl. Demonštranti museli zmeniť plánovanú trasu protestného pochodu, lebo polícia sa obávala zrážok s ultraortodoxnými mužmi.
Málo zahalené
Príbeh osemročnej americkej imigrantky Naamy Margolisovej odvysielala minulý týždeň izraelská televízia. Dievča je spolu so spolužiačkami už mesiace denne vystavované útokom mužov z ultraortodoxnej skupiny. Na školáčky, ktoré vraj nie sú dostatočne zahalené, vulgárne vykrikujú a opľúvajú ich. Práve opľutie Naamy bolo asi poslednou kvapkou, čo pohnala Izraelčanov k verejnému protestu.
Pritom Naama a jej rodina sú takisto veriaci židia. Otec nosí kippu, ženská časť rodiny si neoblieka nohavice, nosia dlhé sukne, tričká s dlhým rukávom, držia kóšer aj šabat.
Ultraortodoxným to však nestačí. Sukne nie sú dostatočne dlhé a tričká sú príliš vyzdobené. Dievčatá musia do školy prechádzať zo svojej štvrte cez ulice, kde žijú extrémisti. Na uliciach mesta, kde žijú mnohí imigranti z anglosaského prostredia, sú výstražné tabule upozorňujúce ženy a dievčatá, aby sa obliekali a správali skromne.
Udalosti v Bejt Šemeš odsúdil premiér a čiastočne aj vrchní rabíni. Mnohí Izraelčania a nielen sekulárni, si však myslia, že to nestačí.
Bejt Šemeš je momentálne symbolom narastajúceho vplyvu ultraortodoxných, ktorí majú ochrancov v časti súčasnej vládnej koalície. Problém je však oveľa starší, hlbší a komplexnejší. Ukazuje na to, že malé, ale extrémne a násilné skupinky v rámci judaizmu majú väčší vplyv ako ľudia, ktorí svoj životný štýl nenanucujú iným.
Nebolo to tak ani v európskych getách
Viac ako rok platí v Izraeli rozhodnutie Najvyššieho súdu, podľa ktorého je segregácia vo verejnej doprave nezákonná. V Jeruzaleme však každý týždeň hlásia incidenty, keď ultraotodoxní muži donútili ženy krikom alebo sácaním, aby si sadli do zadnej časti autobusu. A šofér im v tom ešte pomáhal. Ženské aktivistky hovoria, že týchto prípadov je oveľa viac, len ich nikto ne-hlási.
Pokračujú aj tendencie vyhradiť časti chodníkov pre ženy a pre mužov. Mnohí znalci judaizmu však hovoria, že nič z toho nemá oporu v náboženských knihách. Hovoria aj to, že v európskych getách, kde sa pred dvesto až sto rokmi dodržiavali najprísnejšie pravidlá, nebola takáto segregácia zvykom.