Titanic sa nepotopí, Beatles nikdy neprerazia a telefón je úplne nepoužiteľný vynález. Dejiny sú plné omylov, pochybných odhadov a nesplnených prognóz. Na Nový rok preto veštite opatrne.
Generál John Sedgwick cítil úplnú istotu. „Tí by netrafili ani slona z takej diaľ...,“ práve začal vetu, zdvihol hlavu zo zákopu a v tom momente bol mŕtvy. Nie v každom prípade sa na zlý odhad umiera, nie každá prognóza dobehne autora tak bleskovo, ako v tomto dávnom prípade z americkej občianskej vojny.
No predsa – budúcnosť veštime opatrne, špeciálne v médiách a na Nový rok, keď prognózy a analýzy maľujú, čo nás všetko čaká. Niekedy je zábavné, keď predpoveď dobehne realita a my ju s ňou konfrontujeme.
Aký nebol rok 2011
Zopár príkladov z uplynulého roka. V americkom denníku The New York Times komentátor Richard Bernstein predpovedal, že euro bez problémov prežije rok 2011. My už dnes vieme, že to celkom bez problémov nebolo.
Úplne presný nebol ani hudobný server MusicRadar. Britská speváčka Amy Winehouse v roku 2011 neprišla s novým albumom, ale otrávila sa alkoholom, zomrela a album definitívne nevydá. MusicRadar však predvídavo predpovedal, že niektoré jeho prognózy sa nesplnia, čím si stvoril efektné alibi.
11. mája 2011 zemetrasenie zrovná so zemou Rím. Predpovedal to Rafael Bendandi, taliansky seizmograf samouk. Nesplnenia predpovede sa nedožil, zomrel v roku 1979
Apokalyptici
V máji 2011 malo silné zemetrasenie zrovnať so zemou Rím. Tak to aspoň predpovedal seizmograf Rafael Bendandi, ktorý pred desaťročiami varoval, že pohyby planét práve vtedy vybudia seizmickú aktivitu pod územím Talianska. Predpoveď zaujala Erica Chalinea. Britský novinár a spisovateľ sa spýtal, prečo sú predpovede tak často vedľa. A prečo sa mýlia všetci - starovekí proroci, moderní vedci i futurológovia? Chalineova kniha Najhoršie predpovede sveta je bohatou prehliadkou nehoráznych omylov a nesplnených prognóz.
Toto nebude fungovať
Rekordné množstvo omylných odhadov oddávna priťahujú vynálezcovia. Eric Chalin sa domnieva, že dôvodom je technofóbia, čiže nechuť k technickým novinkám. Napokon, už v roku 1899 šéf britského patentového úradu pokojne vyhlásil, že „všetko, čo môže byť vynájdené, už vynájdené bolo“.
Americké noviny z roku 1868 sú svedectvom nedôvery, akej čelil telefón: „V New Yorku zatkli muža za pokus vymámiť peniaze od dôverčivých ľudí ukážkou zariadenia prenášajúcim hlas cez kovový drôt. Informovaní občania však dobre vedia, že prenášať hlas cez drôty nie je možné!“
Ešte v roku 1876 americký prezident Rutherford B. Hayes vyjadruje údiv, kto bude telefón používať a firma Western Union tvrdí, že „telefón má príliš veľa nedostatkov, aby sme ho považovali za komunikačný prostriedok".
V Európe videli v telefóne americký vynález a boli ešte váhavejší. „V Británii telefóny netreba, máme veľa doručovateľov,“ potvrdila britská pošta.
"V Británii telefóny netreba. Máme veľmi veľa poštových doručovateľov,“ prognózovala britská pošta, zatiaľ čo v USA Alexander Graham Bell, vynálezca telefónu, skúšal prvý medzimestský hovor
Veľkohubí vynálezcovia
Komisia britského parlamentu podobne predvídavo zhodnotila žiarovku Thomasa Alva Edisona: „Je to azda dobrý vynález pre našich priateľov za Atlantikom, ale sotva je hodný pozornosti praktického muža“. Prezident Stevens Institute of Technology sa dokonca obával, že žiarovka je „podvodom na verejnosti“. Na druhej strane, sám vynálezca sa nechal počuť, že „fonograf (predchodca gramofónu) nemá komerčnú hodnotu“.
Edison je však len jedným z mnohých vynálezcov, čo boli obeťou a zároveň autormi veľkohubých prognóz. Američana Leeho De Foresta vysmievali za predpoveď rádia ako bežnej súčasti domácností, on sám však nešetril skepsou na adresu iných. „Televízia je teoreticky a technicky možná, ale finančne ju považujem za neuskutočniteľnú. Kto o tom sníva, iba mrhá silami,“ tvrdil v roku 1926. O tridsať rokov neskôr televízor funguje, De Forest však odmieta lety do kozmu s ľudskou posádkou - ako divoký sen hodný verneoviek.
Televízia
Pochybnosti okolo televízie nezmizli ani keď bol vynález na svete a funkčný. Vplyvný muž Hollywoodu Darryl F. Zanuck sa neobával konkurencie nového média. Nečakal, že na trhu vydrží dlhšie ako šesť mesiacov, vzhľadom na to, že „ľudí nebaví zízať každú noc do škatuľky z preglejky“.
V New York Times tiež novinári usúdili, že bežný Američan si nikdy nenájde čas na televíziu, ktorá vyžaduje „oči prilepené na obrazovku“ (1939).
„Šesťstoštyridsať kilobajtov pamäte by malo každému stačiť,“ prognózoval Bill Gates v roku 1981.
Počítače
Šanca, že s predpoveďou pohoríte, vzrastá v informačných technológiách. Počítačový folklór plnia historky z rýchlo sa rozvíjajúceho digitálneho odvetvia.
Predvídavosť ukázala firma, čo odmietla zamestnať Steva Jobsa s odôvodnením, že ešte nedokončil školu. Na šéfa zas Microsoftu Billa Gatesa zas vyťahujú výrok z roku 1981: „Šesťstoštyridsať kilobajtov pamäte by malo každému stačiť.“ (Dnešné počítače majú bežne milióny kilobajtov pamäte.)
V roku 1949 vizionári z časopisu Popular tvrdili, že „počítače budúcnosti by nemali vážiť viac ako jeden a pol tony,“ s čím treba len súhlasiť. A keď v roku 1968 inžinier IBM nad mikroprocesorom krútil hlavou a pýtal sa: „Načo nám to celé bude?“, vynašiel hlášku na každú podozrivú novinku.
Viera vo vlastné podnikanie dohnala k trápnemu výroku prezidenta Digital Equipment Corporation Kena Olsena, ktorý v roku 1977 razantne odmietol osobné počítače tvrdením, že „nie je žiadny dôvod, aby chcel mať niekto doma počítač“. Chyby sa dopustil i Brit Alan Sugar výrokom, že prehrávač digitálnej hudby iPod bude do budúcich Vianoc „mŕtvy, vyčerpaný, kaput“(2005).
Príručka jasnovidca
Podobne môžeme pokračovať ešte dlho, otázkou iba zostáva, ako predpovedať budúcnosť a vyhnúť sa riziku. Musí sa jasnovidec obávať hanby, aká postihla časopis Variety v roku 1955 („rokenrol je krátkodobý ošiaľ“), nahrávaciu firmu Decca Records („Beatles majú strašný zvuk, navyše, je jasné, že gitarová hudba vychádza z módy“) alebo magazín Newsweek („Vietnam koncom šesťdesiatych rokov je výborným cieľom dovolenky.“)?
Možno to chce trochu jasnovideckého remesla. Inými slovami, pravidlá, ako veštiť šalamúnsky, na istotu, a nestratiť pritom kredit. Strategická predpoveď myslí na zadné dvierka a robí si alibi. Nie je príliš jednoznačná, ani konkrétna, ak ide o celok, naopak, vítané sú konkrétne nepodstatné detaily. Tie totiž prognóze pridávajú plastickosť bez toho aby jasnovidec riskoval. Hlavné však je nechať priestor čitateľovi a jeho fantázii. Stačí, ak sám adresát vyplní biele miesta a výsledok akoby zázračne pasuje na udalosti, aké sám pozná.
Magazín Newsweek americkým turistom koncom šesťdesiatych rokov predpovedal lacnú dovolenku vo Vietname. Táto prognóza sa mnohým mladým Američanom splnila. Americká armáda takmer desať rokov organizovala hromadné letecké zájazdy do tejto vyhľadávanej destinácie a mnohí turisti pri obdivovaní krás tejto krajiny dokonca prišli aj o život
Neurčitý fakt
Prognostikom nahráva jeden zvláštny efekt. Opísal ho americký novinár Malcolm Gladwell, ktorého zaujímali experti FBI a otázka, ako je možné, že vytvárajú tak veľmi vierohodné profily vrahov, ktorých nikdy nevideli.
Napokon vyplynulo, že to s nimi také slávne nebude – aj títo rešpektovaní psychológovia totiž používajú podobné triky ako jasnovidci a astrológovia.
„Ak urobíte množstvo predpovedí, potom sa na tie, ktoré boli nesprávne, rýchlo zabudne, a tie, pri ktorých vysvitne, že boli správne, vás preslávia,“ píše v knihe Čo videl pes a iné dobrodružstvá Gladwell.
Vešteckých trikov je také množstvo, že už majú mená. Napríklad Dúhová lesť znamená, že osobe, ktorej veštíte, prisúdite čosi a zároveň aj opak („Povedal by som, že celkovo môžete byť dosť tichý, rezervovaný typ, ale môžete byť živý a dušou spoločnosti, ak nastanú tie správne okolnosti,“ píše Gladwell).
Ďalej existuje Barnumov výrok, inými slovami, tak veľmi všeobecná vyprázdnená veta, že s ňou každý musí súhlasiť, aj Neurčitý fakt s podporou viacerých výkladov („Vidím súvislosť s Európou, možno Britániou, alebo by to mohlo byť niekde, kde je trochu teplejšie... Napríklad pri Stredomorí?“).
Na čo je to celé dobré v Novom roku? Sledujte aktuálne prognózy, usvedčujte vizionárov a ich lacné triky. Kto potiahne nitkami svetovej politiky v roku 2012? Brusel, Peking, Washington?
Alebo by to mohlo byť niekde viac v ústraní..., povedzme, na Slovensku?
