Buďme takí, akí sme boli v roku 1989, volal na záver vystúpenia rocker Ivan Král.
PRAHA, BRATISLAVA. Ako sa vám páči, pán Havel, v Lucerne? Celkom dobre, veď mi patrí... Úsmevnú odpoveď Václava Havla novinárovi začiatkom deväťdesiatych rokov spomenul počas koncertu jeden z členov kapely Plastic People of the Universe.
V piatok večer, keď táto historka z pódia zaznela opäť, patril pražský palác Lucerna bez ohľadu na reálne majetkové vzťahy skutočne len Václavovi Havlovi.
Spievala mu Suzanne Vega
Bolo to symbolické gesto, ktoré po smrti posledného česko-slovenského prezidenta pripravili jeho rodina a priatelia. „Zahrajú skupiny, ktoré mal rád a ktoré mali rady jeho,“ vysvetľoval dramaturgiu večera jeho bývalý hovorca Ladislav Špaček.
Všetko sa zrodilo dosť narýchlo, nik z organizátorov sa príliš nevyspal, ale atmosféra a nasadenie podľa neho pripomínali hektické dni nežnej revolúcie.
Fakty
Kto vystúpil
české legendy PlasticPeople of the Universe, Garage či Vladimír Mišík,
z Ameriky prišli český gitarista Ivan Král a speváčka SuzanneVega,zo súčasných hviezd hrali Tata Bojs, Dan Bárta a David Koller,
zo Slovenska sa na pódiu predstavili skupiny Bez ladu a skladu a Živékvety.
„Chcem ešte raz zaspievať pesničku pre prezidenta Václava Havla,“ povedala hlavná hviezda programu Suzanne Vega.
Americká pesničkárka hrala pesničku Tom's Diner aj na koncerte k 20. výročiu novembra 1989, tentoraz však prišla bez sprievodnej kapely aj bez gitary a zúčastnila sa aj na pohrebe.
Bol to najmä česko-slovenský večer, na ktorom sa striedali hudobníci v polhodinových blokoch. Dav nadchol gitarista Ivan Král, ktorý doniesol text napísaný špeciálne pre túto príležitosť a zahral si so skupinou Davida Kollera jeho hit Amerika.
Prvú pieseň venoval vdove Dagmar Havlovej. „Buďme stále takí, akí sme boli v novembri 1989,“ húkal na záver svojho vystúpenia tento rocker v bielej košeli.
Hrali slovenské kapely
Na chodbách debatovali ľudia v kravatách a popíjali pivo za 25 korún. Vyznávači undergroundu. Multikultúrna Pocta VH sa niesla presne v takom duchu, aký mal Václav Havel rád.
Samozrejme, nemohli chýbať Plastic People of the Universe – kapela, ktorá považovala Václava Havla za svojho „nehrajúceho člena“, no o jeden z najsilnejších momentov sa postarali Vladimír Mišík s Radimom Hladíkom. Pesnička Láska je jako večernice bola naozaj skvelou „hudobnou kondolenciou“.
Slovenskú scénu zastúpili Bez ladu a skladu a Živé kvety. „V živote som nemal takú trému, no bolo to veľmi silné,“ povedal gitarista skupiny Živé kvety Peter Bálik.
Palác, ktorý postavil Havlov starý otec, zaplnili okrem hudobníkov aj divadelníci, premietali sa aj filmové dokumenty. Štyritisíc lístkov sa rozdalo, no keď niekto z Lucerny odišiel, dovnútra pustili ďalšieho. Koncert v priamom prenose sledovali ľudia v televízii alebo na veľko-plošnej obrazovke na Václavskom námestí. Havel bol pre väčšinu z nich symbolom nežnej revolúcie.
„Som presvedčený, že Václavovi by sa tento večer páčil, takéto akcie mal on najradšej,“ dodal Špaček.
Vašek sa vedel smiať
Mal nielen zmysel pre spravodlivosť, ale aj pre humor.
PRAHA. Keď sa po súkromnom obrade zatiahla opona, zaznel nielen jeho slávny citát o pravde a láske, ale ukázal sa aj jeho povestný zmysel pre humor: „Zapnite si mobilné telefóny,“ bolo to posledné, čo hostia počuli. Havel vedel rozosmiať, do dejín vojde jeho výrok: „Ježišmária, Dášenka, ja som zase prezidentom. To mi bol čert dlžen.“
V dokumente Občan Havel sa na zloženie sľubu pripravoval takto. „Oni mi povedia, že som bol zvolený za prezidenta, a čo ja mám povedať – ďakujem vám za informáciu?“ povedal. „Teraz bude poriadok, som neodvolateľný!“ zasmial sa budúci prezident.
Keď Havel končil vo funkcii prezidenta, mal takéto plány: „Budem sedieť v krčmách v okolí Voršilskej. Budem mať vo vrecku zafúľané fotky so Stallonom a Schwarzeneggrom a oni mi za to dajú štamperlík.“
Miriam Zsilleová
Autor: Antonín Viktora, MF Dnes
