Čo by sa z päťdňového lúčenia najviac páčilo Václavovi Havlovi? Pražská križovatka, sprievod na Pražský hrad alebo omša v Katedrále sv. Víta?
„Pre Václava Havla by bolo určite najcennejšie vidieť spontánnu podporu verejnosti, jednoduchých obyčajných ľudí. On si ju totiž za svojho života veľmi neužil. Samozrejme, v prvej fáze po revolúcii bola veľká, ale potom sa začalo obdobie, keď si doňho každý kopol. Vyrastala mu veľmi silná politická opozícia, hlavným oponentom bol Václav Klaus.
To všetko kontrastovalo s tým, ako bol uznávaný v zahraničí, zatiaľ čo doma ho vysmievali, čo ho strašne sužovalo. Preto by ho najviac fascinovala unisono zhoda, že bol skutočne veľký človek, že ho ľudia skutočne milovali, hoci nemali možnosť mu to dávať najavo.“
Mal ako divadelník nejakú predstavu o podobe svojho pohrebu?
„Tiež mi to napadlo, ale myslím, že nie, hoci si všetko starostlivo plánoval. Keď bola zahraničná návšteva, kreslil si postavenie, kto kde bude stáť, ako budú rozvrhnuté miesta. Sám narovnával stoličky podľa čiar na koberci, keď ste mu niečo posunuli o dva centimetre na jeho stole, tak to o chvíľočku nenápadne posunul späť. Je to paradoxné: aký bol pedantný a všetko plánoval, o podobe pohrebu nikdy nič nepovedal.“
Nie je tiež paradoxné, že režisérom jeho pohrebu je Václav Klaus, hlavný ponovembrový rival?
„To už so sebou priniesla doba, že Václav Klaus sa stal jeho nástupcom. Václav Klaus je tak logicky tým hlavným, kto prednesie prejavy, tým hlavným, kto bude stáť nad jeho rakvou ako prvý, posledný. To, že sa Klaus stal prezidentom, nebolo pre Havla dôvodom na žiadnu veľkú radosť. Pretože vedel, že majú veľmi odlišné názory na drvivú väčšinu vecí, od zahraničnej a domácej politiky po spoločenské témy. Že dnes jeho pohreb organizuje Hrad, je pokračovaním absurdného divadla.“
Po honosnom cirkevnom obrade v Katedrále sv. Víta Havlovo telo previezli do krematória. Chcel byť spálený?
„To práve neviem. Ale Václav Havel nebol praktický katolík, neprieči sa to žiadnym jeho zvyklostiam. Dalo sa s tým rátať, pretože jeho prvá manželka Olga bola tiež spálená a jej urna je uložená na vinohradskom cintoríne. Ale neviem, či to bolo prianie, alebo tak rozhodla rodina.“
Ako vám napadlo usporiadať večer po pohrebe ešte koncert v pražskom paláci Lucerna?
„To napadlo skupine priateľov, priaznivcov a spolupracovníkov Václava Havla. My všetci sme cítili, že po omši v katedrále sa nemôžeme len tak rozísť domov a tým sa to končí, ale že teraz musí nastať nejaká katarzia. Pripravili sme koláž najrôznejších umeleckých štýlov a smerov, presne tak, ako on mal rád. Takú veľkú multikultúrnu šou.“
Autor: Václav Dolejší, MF Dnes
