PRAHA. V šumavských lesoch žijú rádioaktívne diviaky. Ukázal to výskum odborníkov z Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne, napísalo internetové vydanie českého denníka Mladá fronta DNES.
Podľa tímu profesora Petra Dvořáka môže za rádioaktivitu huba - srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus), ktorou sa divoké prasce živia.
Namerané hodnoty rádioaktivity u diviakov až desaťnásobne prekračujú povolené limity. Podzemnú hubu srnku, ktorá to spôsobuje, však ľudia bežne nepoznajú.
Je to malá, ježovito vyzerajúca huba, podobná malej prášnici bradavičnatej (Lycoperdon perlatum). Patrí do skupiny nejedlých húb.
"Táto huba má omnoho väčšiu schopnosť absorbovať rádiocézium než pôda, na ktorej rastie. Stále ide o zvyšky z rádioaktívneho mraku po jadrovom výbuchu v Černobyli. Nad Šumavou vtedy veľa pršalo, spolu s dažďom dopadlo na pôdu pomerne veľké množstvo rádioaktívnych látok. Huba je rádioaktívnym céziom nasiaknutá, a tým, že ju diviaky konzumujú, sa dostáva do potravinového reťazca," spresnil profesor Ústavu biochémie, chémie a biofyziky VFU v Brne Petr Dvořák.
Jeho poznatky potvrdzuje i Jan Borovička z Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied v Řeži.
Podľa neho majú huby srnky schopnosť absorbovať neškodné cézium, ktoré sa v prírode vyskytuje bežne. Akumulujú ale aj cézium Cs-137, ktoré je rádioaktívne.
Tieto nebezpečné látky absorbujú všetky huby - napríklad i bežne zbieraný suchohríb hnedý (Boletus badius), lenže huba srnka obyčajná má schopnosť akumulovať ich viac.
Hubu srnku človek v zemi ťažko nájde - diviak však ľahko. Rastie asi päť centimetrov pod povrchom zeme, spresnil spravodajský server iDNES.cz.
