V čase, keď si budete sadať k vianočnému stolu, budú židia v Izraeli zapaľovať ďalšiu chanukovú sviečku. A potom sa rovnako ako vy do sýtosti najedia. A určite bude okolo nich niekto z rodiny.
A ak aj nie, tak určite niekto zavolá alebo pošle esemesku. Alebo napíše mail, alebo nejaký sviatočný facebookový status.
Tak ako vaše deti aj izraelské deti dostanú nejaké darčeky. A buď budú revať od radosti, že dostali, čo si vysnívali, alebo sklamane krútiť hlavou, že tento rok to nákupcovia neodhadli.
Darčeky a pohladenie
Dôležité však je, že niečo dostanú. Možno len drobnosť. A k tomu pohladenie.
Toto stále platí pre väčšinu Izraelčanov aj Slovákov. Stále, hoci nás tlačí kríza a máme strach púšťať svoje šekely či eurá s pocitom, že na budúci rok to bude horšie.
Stále, hoci mnohé rodiny nie sú kompletné, hoci pri mnohých stoloch bude niekto chýbať. Ešte stále veľká väčšina z nás, tu aj tam, má, ak nie prebytok, tak aspoň dostatok. A veľká väčšina z nás nežije v permanentnej tragédii.
Napriek tomu, a možno práve preto, nevieme sviatky precítiť naplno. Tu ani tam. Na chanukovej besiedke v škôlke mojej dcéry sedelo smutné dievčatko. Na všetky deti sa prišiel niekto pozrieť, len na ňu nie.
Keď už besiedka bežala naplno, pribehol upachtený otecko s drahým fotoaparátom s obrovským objektívom. Takým, na aký si veľa ľudí, tu ani tam u vás, nikdy nenašetrí.
Super vnučka
A potom sa hneval, keď mu uplakané, usoplené, nahnevané a strašne sklamané dievčatko nechcelo doň pozerať a robiť opičky. Aby sa mohol pochváliť kamarátom a ukázať babkám, akú majú super vnučku.
Keď si budete sadať k vianočnému stolu, spomeňte si na to, že tieto sviatky sú hlavne o radosti. A že sa treba radovať aj z toho, že sme sa stále neprepadli do nedostatku a že naše dni sú skôr slnečné ako zamračené.
Ja si na to spomeniem tiež. Keď bude moja dcéra zapaľovať chanukovú sviečku.
