Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Francúzsky šéf diplomacie Alain Juppé, ktorý sa snažil o zblíženie s Tureckom, môže začať odznova.
Dolná komora francúzskeho parlamentu včera napriek vyhrážkam Turkov o zmrazení vzťahov prijala zákon, ktorý trestá tých, čo popierajú arménsku genocídu.
Nezmazateľné trhliny vo vzťahoch
Hrozí im rok väzenia a 45-tisíc eur pokuty. Zákon ešte musí prejsť Senátom, kde nemá istú podporu. Vláda k tomu pripomína, že platí pre všetky genocídy, nielen arménsku.
Turkov to však nepresvedčilo. Krátko po prijatí zákona v snemovni, kde zaň hlasovala väčšina z asi 50 prítomných poslancov ľavice i pravice, oznámili, že z krajiny stiahnu veľvyslanca.
Turecký premiér Recep Erdogan povedal, že zákon spôsobí „vážne a nezmazateľné trhliny vo vzťahoch“ krajín. Oznámil, že zrušia vzájomné štátne návštevy i vojenské cvičenia a aktivity a zvážia ďalšie opatrenia. Francúzsko obvinil z „politiky založenej na rasizme a xenofóbii“.
Kým Francúzsko, podobne ako dosiaľ asi dvadsiatka štátov vo svete, pred desiatimi rokmi uznalo genocídu 1,5 milióna Arménov medzi rokmi 1915 a 1917, Turci hovoria asi o pol milióne obetí na oboch stranách počas občianskej vojny pri rozpade Otomanskej ríše.
Predvolebná taktika?
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy je hlavným odporcom vstupu Turecka do Európskej únie. V októbri v arménskom Jerevane Turecko vyzval, aby genocídu uznalo. To je však pre Ankaru neprijateľné.
Tureckí vrcholní činitelia kritizovali Paríž, že popiera vlastnú zásadu slobody prejavu a premiér Recep Erdogan mu pripomínal „vlastnú krvavú históriu“ kolonizácie. Ozvali sa však aj francúzski historici, ktorí pre Le Figaro kritizovali, že politikom neprináleží rozhodovať o interpretácii histórie.
Tureckým médiám i protestujúcim, ktorí sa včera zišli pred francúzskym parlamentom, sa zdá, že Sarkozy chce takto len získať hlasy pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Vo Francúzsku žije asi 400-tisíc Arménov.
Paríž je podľa Le Monde tretím najväčším zahraničným investorom v Turecku, no potrebuje ho tiež ako partnera v NATO či v otázke režimu v Sýrii.
Protestuje aj Azerbajdžan
Centrum azerbajdžanskej metropoly Baku sa vo štvrtok stalo dejiskom zriedkavého protestu aktivistov, ktorí pred francúzskym veľvyslanectvom protestovali proti schváleniu zákona o trestoch za popieranie arménskej genocídy.
Približne 50 ľudí skandovalo protifrancúzske heslá ako Francúzi, zastavte Sarkozyho.
Následne organizátori demonštrácie prečítali vyhlásenie, v ktorom poukázali na porušovanie slobody prejavu a údajne neobjektívnu podporu arménskej komunity v krajine galského kohúta.
Azerbajdžan a Arménsko majú dlhodobo napäté vzťahy, ktoré v 90. rokoch vyvrcholili ozbrojeným konfliktom o Náhorný Karabach.
Na stranu Azerbajdžanu sa v tomto spore postavilo Turecko, na strane Arménov stojí väčšina Európy a USA. Mierová dohoda však stále nebola podpísaná.
Arméni tvrdia, že Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov.
Jerevan žiada Turecko a medzinárodné spoločenstvo, aby masakru uznali za genocídu.
Ankara a Baku však takéto označenie rozhodne odmietajú.
Turci tvrdia, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov.
sita
